Úctyhodného veku sa uplynulú sobotu dožil Jozef Bielik z Varína. Oslávil krásnu storočnicu.
VARÍN. Nie je dôležité, koľko rokov sa dožijeme, ale ako ich prežijeme. S takýmto pocitom sme odchádzali od pána Jozefa Bielika, keď sme mu boli potriasť rukou k jeho krásnym stým narodeninám. Aj keď jeho život nebol ľahký, bol podľa jeho slov krásny. „Mal som pekný život. Tak rýchlo ubehol, akoby dlaňou plesol,“ hovorí jubilant.
Pán Jozef Bielik sa narodil pred 100 rokmi, 18. marca 1916 v Nezbudskej Lúčke. Ako malý sa s celou rodinou presťahoval do Varína. Mal piatich súrodencov – dvoch bratov a tri sestry. „Mama, oco, súrodenci boli dobrí, vzdelaní ľudia. Chodili sme do školy, do kostola. Mamička bola ako anjel, krásne spievala a ja som vedľa nej rád drepčil,“ spomína s láskou na svoju mamu.
So svojou milovanou manželkou Emíliou sa zoznámil vo Veľkých Kostoľanoch pri Piešťanoch. „Sestra sa tam vydala. Manželku som stretol v obchode, kde predávala,“ zachádza spomienkami do minulosti. Zobrali sa ako dvadsaťroční. Po sobáši sa presťahoval do Varína, kde spolu vychovali štyri deti: dvoch synov, Jána a Juraja, a dve dcéry, Katarínu a Elenu. „Všetci sme sa veľmi ľúbili, nehádali sme sa, len sa tešili zo života,“ rozpráva oslávenec. Celý svoj život zasvätil pán Jozef železniciam. Zastával aj funkciu vedúceho Prepravnej vozovej kancelárie v Žiline. „Bol som „mäkký“ vedúci. Pracovalo podo mnou 32 ľudí, všetkým som ich mal rád. Keď sa im niečo v práci pokazilo, zastal som sa ich,“ spomína s nostalgiou na odpracované roky.
Svoju manželku prežil pán Jozef o tridsať rokov. Zomrela ako 67-ročná. Posledné roky strávila na lôžku a on sa o ňu s láskou staral. „Mamičky treba mať v úcte, vychovali deti, nespali pri nich, pucovali ich... Manžel by mal svoju manželku milovať, pomáhať jej, pretože manželka je drahocenný kvet v rodine,“ hovorí.
O pána Jozefa sa na starobu stará jeho syn Ján. Každé ráno idú spolu do kostola a keď je pekne, tak chodia na prechádzky. Tie má staručký pán veľmi rád. „Až taká radosť, keď sa ideme prejsť. Teším sa na jar a leto, vtedy je vonku krásne, všetko kvitne. Aj ľudia sú akísi iní, takí veselší,“ zamýšľa sa.
Pánovi Jozefovi želáme k jeho krásnym narodeninám najmä veľa zdravia. Nech je ostatným ľuďom príkladom aj ďalších sto rokov. Na záver ešte jedna pekná a pravdivá myšlienka z jeho úst: „Ľudí treba mať rád, lebo majú rôzne problémy a ťažkosti.“
-ms-, snímka autorka
