Ak zavítate na rozhranie obcí Varín a Nezbudská Lúčka, natrafíte na starý asfaltový lom, v ktorom sa v minulosti ťažil zriedkavý prírodný asfalt. Dnes je lom s hĺbkou cca 18 metrov zatopený, napriek tomu ho navštívia ročne stovky ľudí. Naposledy tu zavítali členovia Jaskyniarskeho klubu vo Varíne, aby preskúmali jeho posledné dve nezatopené štôlne.
VARÍN. NEZBUDSKÁ LÚČKA. „Baňa“, ako starý lom medzi sebou nazývajú miestni obyvatelia, je opradená rôznymi príbehmi. Stihla zobrať život už niekoľkým plavcom, jej dno je vraj hotovým vrakoviskom áut a kedysi sa údajne uvažovalo o prebudovaní bane na rekreačné miesto s hotelom či malou farmou. Dnes však z lomu, kde sa v minulosti ťažil prírodný asfalt ako jediný v strednej Európe, zostalo iba prírodné „jazero“ a bývalú banícku činnosť pripomína už len korzo budovy drviča a Kaplnka sv. Barbory.
Kaplnka sv. Barbory.
Staré štôlne v Kurí aj pri Strečne
Domáci však vedia, že baňa skrýva aj ďalšie tajomstvá. Aj po päťdesiatich rokoch od ukončenia ťažby zostali nad hladinou zatopeného lomu dve zachované štôlne. Prístup do nich je síce sťažený a čiastočne zavalený, nájdu sa ale odvážlivci, ktorí neváhajú vstúpiť na vlastné riziko dnu. Prednedávnom do štôlní zavítali aj členovia Jaskyniarskeho klubu vo Varíne. „Venujeme sa najmä skúmaniu krasových javov, ale okrajovo aj prieskumu takýchto objektov. V Malej Fatre sa nachádza niekoľko banských štôlní. Jedna je aj v Kurskej doline pri Krasňanoch. Ide o prieskumnú šachtu dlhú 80 metrov, kde pravdepodobne hľadali železnú rudu. Staré štôlne sú aj nad železničnými tunelmi pri Strečne. Sú to všetko zaujímavé geologické lokality,“ hovorí tajomník Jaskyniarskeho klubu vo Varíne Pavol Cvacho.
V bani, ktorá sa nachádza v katastri obce Varín, zostala zachovaná jedna väčšia a jedna menšia štôlňa. „Menšia má dĺžku 4 metre a je bez pokračovania. Jej význam z hľadiska prieskumu je minimálny. Druhá, väčšia štôlňa má celkovú dĺžku 192 metrov a jej koniec je zavalený. Hlavná chodba má veľkorysé rozmery, na začiatku je široká 4 metre a vysoká 5 metrov, ďalej sa jej šírka zväčší na 5 metrov. Nemalo by tu problém prejsť ani osobné auto,“ rozpráva Pavol Cvacho.
Lomová stena a prírodné jazero.
Zaslúžil by si viac pozornosti
O tom, že tu ľudská noha nejedenkrát vkročila, svedčia aj odpadky a staré ohniská. Pre bežného návštevníka to však môže byť nebezpečné, keďže strop v zadnej časti väčšej štôlne je narušený a hrozí jeho zrútenie. „Začiatok štôlne je pomerne blatistý, ale ďalej nasleduje suchá chodba. Na jej dne vidieť odtlačky po podvaloch bývalého koľajiska, ktoré slúžilo na vývoz horniny. Asi po 50 metroch sa nachádza odbočka doľava. Chodba má rozmery 2 x 2 metre. Po dvoch zákrutách sa končí miestnosťou, kde bol asi sklad výbušnín, zostali tam ešte zárubne po dverách. Hlavná chodba od tejto odbočky pokračuje ďalej, až kým prvý zával nezmenší jej profil. Potom nasleduje vodná plocha s hĺbkou 20 až 30 cm, na jej hladine sa nachádzajú mastné oká, spôsobené zrejme prírodným asfaltom. Vzduch tu má nepríjemný dechtový nádych. Chodba sa nakoniec zužuje a stúpa dohora a jej koniec je zavalený,“ hovorí dlhoročný speleológ.
Zával v hlavnej chodbe.
Do štôlní starého asfaltového lomu zaviedli varínski jaskyniari aj kolegov z iných klubov počas medzinárodného stretnutia speleológov, ktorý sa toto leto konal práve vo Varíne. „Asfaltový lom je zaujímavým objektom, či už z hľadiska histórie, ale aj geológie a zaslúžil by si aspoň vybudovanie náučno-informačnej tabule,“ dodal Pavol Cvacho.
Michala Stehlíková
Snímky archív JK Varín
