VPDM je degeneratívne ochorenie centrálnej časti sietnice, tzv. makuly alebo žltej škvrny, teda miesta, ktorým ostro vidíme a ktoré používame napríklad na čítanie, písanie, šitie, prácu s drevom a podobne. Výskyt tohto ochorenia sa zvyšuje v priamej súvislosti s narastajúcim vekom. Každoročne pribúda počet pacientov s VPDM. V súčasnosti sa hovorí o epidémii tohto ochorenia a v ekonomicky vyspelých krajinách VPDM predstavuje hlavnú príčinu tzv. praktickej slepoty. Kým v 50. roku veku trpia týmto ochorením asi 3 % populácie, vo veku 75 rokov má VPDM už asi 33 % ľudí, v 80. roku veku to môže byť až u 50 % ľudí tejto vekovej skupiny.
VPDM vzniká u jedincov so zdedenou genetickou predispozíciou a spolupôsobením tzv. rizikových faktorov. Ak má jeden z rodičov VPDM, potom ich deti majú 40 % pravdepodobnosť vzniku tohto ochorenia. Ak majú VPDM obaja rodičia, pravdepodobnosť VPDM u detí je 60 %. U jednovaječných dvojčiat ak má jedno dvojča VPDM, druhé dvojča má takmer 100 % pravdepodobnosť vzniku tohto zrak ohrozujúceho ochorenia. Všetci títo jedinci patria do tzv. rizikovej skupiny z pohľadu vývoja vekom podmienenej degenerácie makuly.
Poznáme viaceré rizikové faktory, ktoré napomáhajú vznik VPDM. Sú to vek, ženské pohlavie, biela rasa, svetlá farba dúhovky, genetické faktory a niektoré kardiovaskulárne vplyvy. Túto skupinu rizikových faktorov, žiaľ, nevieme ovplyvniť. Z ovplyvniteľných faktorov najvyššie riziko predstavuje fajčenie, používanie modrého svetla, nedostatočne liečený vysoký krvný tlak či cukrovka a nesprávna životospráva, hlavne prejedanie sa mastnými jedlami a nedostatok pohybu.
Podľa hlavných zmien na sietnici rozlišujeme 2 formy vekom podmienenej degenerácie makuly, a to suchú a vlhkú.
Pri tzv. suchej (atrofickej) forme VPDM, kedy je normálna alebo znížená hladina rastových faktorov v sklovci a sietnici, postupne odumierajú bunky vonkajších vrstiev sietnice, hlavne čapíky a tyčinky a u pacienta sa v centre vytvára okrsok odumretej sietnice sledovaný stratou zraku.
Pri vlhkej (exsudatívnej) forme VPDM dochádza v dôsledku zvýšenej hladiny rastových faktorov k patologickej novotvorbe ciev z cievovky pod sietnicu. Tieto cievy majú menejcennú cievnu stenu. Postupne z nich presakuje voľná tekutina, čím vzniká opuch sietnice, ale môžu aj krvácať. V konečnom štádiu sa takáto lézia hojí jazvou, ktorá deštruuje centrum sietnice a pacient stráca centrálne videnie.
Prvými zmenami, ktoré vedú k vývoju VPDM (suchej i vlhkej formy), sú tzv. drúzy. Ide o drobné usadeniny medzi sietnicou a cievovkou. Tieto pacientovi nespôsobujú žiadne subjektívne ťažkosti, avšak klinickým vyšetrením očného pozadia sa dajú rozpoznať. Na brzdenie vývoja a prechodu drúz do VPDM – tejto vážnej zrak ohrozujúcej očnej choroby vyššieho veku sa môžu ordinovať tzv. antioxidanty. Ďalej sa odporúča zlepšenie životného štýlu, zvýšený príjem vitamínov a antioxidantov v prírodnej forme alebo formou výživových doplnkov, ochrana očí slnečnými okuliarmi a pravidelné kontroly u oftalmológa.
Medzi prvé subjektívne ťažkosti suchej či vlhkej formy VPDM patria strata farebného videnia a porucha citlivosti na kontrast. Ak sa ochorenie nezačne liečiť, postupne pribúda deformácia obrazu a výpady zorného poľa v centre, tzv. centrálne skotómy.
Suchá forma VPDM sa vyvíja veľmi pomaly, aj niekoľko rokov, avšak dodnes ju nevieme liečiť. Užívanie vitamínov C a E, luteínu, zeaxantínu a mezoxantínu, niektorých stopových prvkov (zinok, selén) a omega-3 mastných kyselín brzdí vývoj ochorenia.
Od roku 2006 sa na celom svete (aj na Slovensku) v liečbe vlhkej formy VPDM používajú tzv. antirastové faktory. Liečba je založená na princípe vytvárania inaktívnych komplexov „rastový + antirastový faktor“, čím sa zníži hladina aktívnych rastových faktorov v oku a patologická novotvorba ciev sa zastaví. Tieto lieky sa podávajú priamo do oka, a to viackrát počas dvoch rokov až do stabilizácie (96 %) alebo zlepšenia nálezu i zraku (46 %) pacientov s vlhkou formou VPDM.
Čo by sme mali vedieť?
Veľmi dobrou a jednoduchou pomôckou na včasnú diagnostiku ochorenia (deformácia obrazu) je vyšetrenie s tzv. Amslerovou mriežkou, ktorú si treba u lekára vypýtať a pravidelne aspoň 1x mesačne si každým okom zvlášť urobiť samovyšetrenie či samomonitorovanie.
Pri prvých známkach poruchy farebného videnia či prvých náznakoch deformácie obrazu je potrebná neodkladná návšteva oftalmológa.
V prípade potvrdenia suchej formy VPDM je nevyhnutné pravidelné užívanie antioxidantov a omega 3 mastných kyselín s cieľom brzdiť vývoj ochorenia.
V prípade potvrdenia vlhkej formy VPDM musí pacient absolvovať liečbu antirastovými faktormi priamo do postihnutého oka.
Neliečená vlhká forma VPDM veľmi rýchlo vedie k vývoju praktickej slepoty a pacient sa stáva odkázaným na opateru druhou osobou.
K prevencii a liečbe neodkladne patrí dodržiavanie správnej životosprávy a zdravých stravovacích návykov, to znamená jesť potravu bohatú na zelené, oranžové, červené a fialové zeleniny a ovocie a aspoň jedenkrát v týždni mať jedlo z rýb.
