O tom, že je biznis s mestskými nájomnými bytmi v Žiline prepracovaná zárobková činnosť, si pred niekoľkými rokmi šepkali aj vrabce na streche. Bohužiaľ však chýbali dôkazy. A ak aj nechýbali, tak by sme ich dnes asi našli uschnuté a premlčané pod kobercom, kam ich „pozametali“ tí správni vyšetrovatelia. Veď o tom, že vplyv Jána Slotu siaha až do orgánov činných v trestnom konaní, sme sa mohli donedávna presviedčať na vlastné oči. Stačí spomenúť nástenkový tender, všakže! Preto je dnes potešujúce, že sa veci na podnet primátora Igora Chomu pohli a „hrozí“, že budú aj reálne vyšetrené. Tam asi nebude o čom. Pretože v časoch najtemnejšej Slotality sa zákony porušovali takpovediac nahrubo a nezakryto. O motivácii Igora Chomu problém skutočne vyriešiť však môžeme mať oprávnené pochybnosti. Tak po prvé, bol to práve on, kto zrušil prideľovanie nájomných bytov žrebom, ako ich zaviedol Ivan Harman. To, aspoň na oko, vylučovalo akékoľvek pochybnosti o transparentnosti (tým nemyslíme férovosť, lebo tú pri žrebe, ktorý je dielom náhody, nedosiahnete nikdy, a tak byt môže padnúť do lona rovnako tak žiadateľovi zaregistrovanému 5 dní, ako aj 5 rokov). O prideľovaní bytov potom akože rozhodovala sociálna komisia. Tá však podľa bývalého predsedu dostala výsledok svojho „rozhodnutia“ už dopredu odporučený z mestského úradu. Až kým sa poslanci nevzbúrili a nepresadili VZN, na základe ktorého rozhoduje o pridelení bytu po splnení potrebných kritérií verejne prístupný poradovník. A to je aj transparentné, aj férové. Čo však stále vzbudzuje pochybnosti, je primátorovo právo prideliť 30 % bytov úplne svojvoľne. Jasné, rozumieme tomu, že hlava mesta musí mať možnosť prideliť byt nejakej významnej osobnosti, ktorá ho naliehavo potrebuje (ako, prepytujem, Pavol Čorba). Ale takmer tretinu? To by malo zmysel vtedy, keby ich prideľoval ľuďom v naliehavej núdzi. To sa však nedeje, skôr práve naopak (kauza Ševčíkovci). Primátor má príliš veľkú právomoc, s ktorou nevie nakladať. Nemyslíte, poslanci?
Michal Filek
