Ani sme sa nenazdali a je tu Veľká noc. Vo štvrtok sa oficiálne začal najväčší kresťanský sviatok, ktorý vyvrcholí v pondelok tradičnými oblievačkami a šibačkami. Naši predkovia tieto sviatky kedysi veľmi intenzívne prežívali a od Fašiangov až po Veľkú noc prísne dodržiavali všetky obyčaje a tradície, ktoré boli spojené s príchodom zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
VEĽKÝ PÔST
„Fašiangy boli vyvrcholením bujarých zábav, kedy sa zabíjali posledné prasatá a jedlo sa do sýtosti, pretože potom nejedli mastné až do vzkriesenia (do Bielej soboty). Nič sa nevyhodilo nazmar. Všetko sa spracovalo tak, aby vyšlo na úžitok. Aj voda, v ktorej sa umýval riad, išla prasaťu,“ spomína na dávno zabudnuté zvyky šíriteľka ľudových tradícií a ľudová remeselníčka zo Strečna Otília Kadašiová.
Na Popolcovú stredu sa začína 40-dňový pôst. Počas tohto obdobia sa naši predkovia veľmi prísne postili. „Veľká noc je najväčší kresťanský sviatok, veď Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Na tento sviatok sa naši predkovia pripravovali vo veľkom a prísne dodržiavali pôst. Jedli len sporadicky, bezmäsité jedlá a jedlá bez masti. Poriadky sa robili aj v domácnostiach. Všetok riad, čo mali v kredenci, vydrhli popolom a pieskom, nemohlo na ňom zostať ani za piaď masti.
Popolcová streda sa nazývala aj Škaredou stredou. Mala byť pripomenutím toho, že prach sme a v prach sa obrátime a každého raz čaká koniec. V tento deň sa dávajú ľuďom v kostole na čelo krížiky z popola. Veľký pôst je najväčšia pokora voči obete, ktorú Kristus vykonal. Toto obdobie ľudia v minulosti využívali najmä na to, aby vnútorne rozjímali a aby preukázali silu svojej viery,“ vysvetľuje pani Otília.
KÝCHAVÁ, ŠÚLKOVÁ NEDEĽA
Veľká noc tradične pripadá na obdobie, kedy sa zima vzdáva svojej nadvlády a prichádza jar. Táto časť roka však bola pre našich predkov veľmi náročná, keďže počasie „vystrájalo“ a ľudí zmárali choroby. O marci sa tradovalo ako o mesiaci, kedy zomieralo najviac ľudí (Marec, poberaj sa starec).
„Všeobecne na jar bolo chorľavo. V tom čase neboli lieky ani doktori, ani toľko oblečenia ako dnes, ani sa toľko nekúrilo a ľudia spávali v jednej miestnosti a často od seba navzájom ochoreli – preto sa štvrtej nedeli pred Veľkou nocou hovorilo „Kýchavá nedeľa“.
Nasledovala Šúlková nedeľa, počas ktorej sa varili dlhé šúľky s makom. Mak preto, lebo ho je veľa, tak aby aj úrody bolo veľa a dlhé šúľky z toho dôvodu, aby boli dlhé klasy. Potom nasledovala Kvetná nedeľa, počas ktorej sa posväcovali bahniatka, pretože pučiaca halúzka symbolizovala nový život,“ zaujímavo rozpráva. Kvetná nedeľa je poslednou nedeľou pred Veľkou nocou, po ktorej sa začína tzv. „Veľký týždeň“.
Na Zelený štvrtok si kresťania pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista. V tento deň pri večernej omši naposledy zaznejú kostolné zvony, ktoré sa následne „zaviažu“ a nanovo sa rozhojdajú k životu na Vzkriesenie. Najväčší smútok však kresťania prežívajú na Veľký piatok, kedy si pripomínajú smrť Ježiša Krista. V tento deň zvykli naši predkovia páliť na svätom ohni nepotrebné a staré veci z kostola. Hovorili tomu, že pália Judáša.
„Na Zelený štvrtok ženy nosili do kostola zelenú šatku. V piatok, keď Ježiša odsúdili a ukrižovali, si na znak smútku uväzovali na hlavu čiernu šatku. Na Bielu sobotu zas nosili bielu. V tento deň bolo zvykom, že gazda zobral do kostola klobásku, ktorú mal dobre ukrytú a keď prišiel domov, nadelil z nej každému po kúsku, aby ich neboleli zuby. Z kostola sa ponáhľali domov, lebo ten, kto prišiel prvý, tomu sa malo celý rok dariť,“ vysvetľuje pani Otília.
PRVÁ NA ŠIBAČKU FRAJERKA
Na Veľkonočnú nedeľu začali v domácnostiach vyvárať obradné jedlá. Každý sa musel dosýta najesť, pretože naši predkovia verili, že keď sa poriadne nasýtia práve v tento deň, nebudú hladovať po celý rok.
„Tieto zvyky sa nám možno teraz zdajú zvláštne, ale ľudia v minulosti verili, že keď budú dodržiavať všetky tradície, budú sa mať lepšie – budú zdraví, budú mať bohatú úrodu a viac peňazí,“ dodáva ľudová remeselníčka zo Strečna.
Veľkonočná nedeľa sa v minulosti niesla v znamení oblievačiek a šibačiek. „Na prúty chodievali mládenci na Bielu sobotu a korbáč si musel vyrobiť každý sám. Dievčatá zvykli chlapcom na korbáč viazať farebné stužky. Čím ich mali viac, tým mali väčšiu prestíž, lebo to znamenalo, že vyšibali veľa dievčat. Bola to odmena. Najprv však museli vyšibať svoje frajerky, tie, samozrejme, najviac. Za odmenu okrem stužky dostali aj vajce, ktoré symbolizovalo nové potomstvo, nový začiatok.
A prečo sa šibe? Podľa starých slovanských zvykov je čerstvo vyrastený prút symbolom zdravia. A aby boli dievčatá po celý rok zdravé, je potrebné ich riadne vyšibať,“ vysvetľuje s úsmevom na tvári pani Otília.
V minulosti sa vajíčka nezvykli maľovať tak ako dnes. „Kto by to robil a ako? Vtedy sa vajíčka len uvarili napríklad s cviklou, cibuľou a čučoriedkami, aby sa zafarbili. Zdobenie vajíčok sa objavilo až niekedy po druhej svetovej vojne.“
Na Veľkonočný pondelok sa úlohy obrátili a v tento deň zvykli ženy oblievať mužov. Neskôr sa tradícia oblievania a šibania presunula na Veľkonočný pondelok. Takto zvykneme Veľkú noc sláviť dodnes, aj keď s oveľa menším dôrazom na zvyky, ktoré boli našim predkom kedysi sväté.
