Vybrali sme sliepky, ako symbol jari. V tomto prevedení vyčaria úsmev mnohým z vás. Na ich výrobu potrebujeme hlavne látku a ostatné je viac-menej na vašej fantázii.
LÁTKA PODĽA VÝBERU
„Budeme potrebovať látku. Ideálna je bavlna, pretože pekne drží svoj tvar a nerozťahuje sa. Môže byť farebná, kockovaná, aké vás napadne. Ďalej potrebujeme filc na výrobu zobáčika a hrebienka. Na očká môžeme použiť korálky, tie nám poslúžia na tzv. „vypúlené oči“, ale dobre zahrajú aj kupované, umelé oči, prípadne si ich môžeme fixkou nakresliť. Ďalej potrebujeme výplň, nejaké stužky a pierka. Môžeme použiť guličkovú, ktorá sa používa do vankúšov, alebo klasickú vatu,“ povedala Zuzana Szabová, lektorka kreatívnych kurzov.
PIERKA, FILC AJ KORÁLKY
Filc uprednostníme dekoračný. „Zoženieme ho v kreatívnych obchodoch, alebo aj na internete. Stačí nám A4 a urobíme z toho veľa zobáčikov a hrebienkov. Dá sa to urobiť aj z látky, ale je to takto jednoduchšie. Použite filc vyššej gramáže.“ Biele látky sú dobré na „kropenačky.“ „Tie si potom môžeme fixkami dozdobiť. Pierka zase zoženieme v kvetinárstvach alebo vo veľkých centrách. Môžeme ich nahradiť aj povrázkom.“
Škrupiny sme robili zo sadrového obväzu. S tým sme už pracovali. „Sliepočky môžeme zavesiť, alebo len posadiť na stôl. Veľké môžu „tróniť“ kdekoľvek na polici, je možné ich osadiť aj do venca, ktorý sme si už spoločne vyrábali. Neodporúčam to používať, ako hračku, je to skôr dekorácia.“
Postup je naozaj jednoduchý (viď. foto). „Potrebujeme dva štvorce látky. Veľkosť je na nás, podľa toho, akú chceme mať sliepku. Vystrihneme si z filcu zobáčik a hrebienok. A tie vložíme medzi látky a zošijeme po troch stranách. Vložíme aj pierka. Jedna strana nám ostane nezašitá. Potom si to otvoríme do kríža a na strane, ktorá nie je zošitá, všijeme nožičky. Všívame to do vnútra, pretože to následne vytočíme, aby sme to mohli naplniť. Malé sliepočky naplníme len výplňou, prípadne vatou, a do veľkých dáme aj ryžu, aby dobre sedeli,“ povedala k jednoduchému postupu pani Zuzana.
Sliepky sa udomácnili na všetkých kontinentoch
Odkedy presne, to nie je známe. Zdomácnenie sliepky z divokej sliepky vraj prebehlo asi pred šesť tisíc rokmi v juhovýchodnej Ázii, odkiaľ sa sliepka domáca rozšírila ako do Číny, tak aj na opačnú svetovú stranu až do Egypta a odtiaľ do starovekej Európy. Dnes sa so sliepkou domácou stretávame na všetkých kontinentoch, jej počet sa odhaduje na cca 20-25 miliárd kusov. Sliepka domáca však nebola u starovekých Slovanov celkom obyčajným domácim zvieraťom. Správy arabských cestovateľov ešte zo siedmeho storočia nášho letopočtu uvádzajú, že Slovania nekonzumujú kuracie mäso. Sliepky chovali pre vajcia, samotná sliepka bola tabuizovaným zvieraťom. To nasvedčuje tomu, že sa do nášho prostredia dostala pomerne neskoro. Bezpochyby, ešte pred zdomácnením sliepky, naši dávni predkovia zbierali a konzumovali vajcia aj iných vtákov. Pozoruhodné však je, že čestné miesto v mytológii sa ušlo práve vajcu najrozšírenejšieho domáceho vtáka – sliepky a samotnej sliepke. Jej partner kohút sa stal zasa jedným zo symbolov ohňa a bol spájaný s mužskými bohmi, u nás najmä s bohom hromu, Perúnom, či Paromom, ktorý z nebeských výšin prinášal oheň v podobe blesku.
