Jiří Hanzelka a Miroslav Zikmund nie sú uvádzaní vo fotografických encyklopédiách ani medzi významnými československými, resp. českými fotografmi. Napriek tomu ich fotografické dielo patrí, nielen množstvom, ale predovšetkým šírkou geografického a tematického záberu i obrazovou kvalitou k tomu najlepšiemu, čo bolo vo fotografii 20. storočia vytvorené.
Všeobecne možno povedať, že to platí nielen v domácom, ale aj vo svetovom kontexte.
Fotografické dielo H + Z má rozsiahly záber určený geografickými, prírodnými, etnickými, politickými a hospodárskymi zvláštnosťami tak, ako ich mali možnosť osobne spoznávať.
Spolu s rýdzo dokumentárnou fotografiou vytvárali aj snímky výtvarného až umeleckého charakteru predovšetkým prírodných, architektonických a štrukturálnych motívov a detailov.
Obsahovo a emočne sú najsilnejšími predovšetkým fotografie ľudí, s ktorými sa na svojich cestách stretávali. Napriek tomu, že tu boli vo veľkej miere zastúpené vtedajšie významné osobnosti a prominenti politického, kultúrneho a hospodárskeho života, tak ich hľadáčiku neušli predovšetkým tváre a osudy obyčajných ľudí.
Najväčšia sila, originalita a nezastupiteľnosť autorskej fotografie je v jej dokumentárnej a súčasne obrazovej hodnote, v jej pravdivosti a objektivite. Ideálom a cieľom je vytvorenie obecne zrozumiteľného vizuálneho svedectva, ktoré je výtvarne, esteticky a emočne pôsobivé a ktoré má nadčasovú hodnotu.
Fotografické dielo H + Z tieto kritériá bezpochyby napĺňa a patrí k tomu najlepšiemu, čo bolo vytvorené v tzv. humanistickej fotografii dávno predtým, než tento termín začala odborná verejnosť využívať.