Žilinský Večerník

Dramaturgia mi­nigalérie SOHO1 na tento rok nesie pracovný názov Bombastic B. Jej koncep­cia je založená na písmene B. A prečo? Pretože umel­ci, ktorí sú a ešte budú po­čas roku 2018 prezentovaní vo výstavných priestoroch, majú priezviská s počia­točným písmenom B. „Ide o výkvet umeleckého živo­ta Žiliny. Čakajú nás také mená, ako sú Karol Baron, Ladislav Berger, Róbert Brun či Andrej Barčík,“ pre­zradil Ivan Kelly Köhler.

SOCHÁRSKA TVORBA

Najnovšie však otvorili výsta­vu Jozefa Brezanyho, a kedy inokedy by to bolo vhodnej­šie ako na sviatok všetkých mužov – na Jozefa? Výsta­vu v minigalérii usporiada­li pri príležitosti nedožitých 75. narodenín akademické­ho sochára Jozefa Brezanyho a podľa slov kurátorky Dariny Arce je vlastne jeho stretnu­tím s rodinou, ktorú tak, ako aj svoju tvorbu, opustil pri-skoro. „Hoci predstavuje jeho tvorbu, nemá ambície byť jej hodnotením. Je to ohliad­nutie a zároveň tak trochu pohľad do prítomnosti i bu­dúcnosti jednej „fajty“,“ po­vedala. Výstava je v SOHO1 otvorená do 27. apríla.

Jozef Brezany sa narodil v pozoruhodnej rodine, kde sa objavil výrazný umelec­ký talent už u jeho strýka Ladislava Treskoňa, grafi­ka a maliara, ktorý sa naro­dil v roku 1900. Predčasná smrť vo veku 23 rokov mu ako študentovi AVU v Pra­he zabránila, aby sa jeho potenciál naplno rozvinul. Azda aj preto rodina Jozefa Brezanyho ho podporova­la v rozhodnutí venovať sa umeniu. „Jeho sochárska tvorba sa odvíja od tradície rokov šesť­desiatych v pevných uzavre­tých, štylizovaných figurál­nych formách,“ prezradila Darina Arce, „je viacvrstvo­vá, od portrétov, komorných plastík až po monumentálne realizácie pomníkov.“

V polovici osemdesiatych rokov 20. storočia pri príle­žitosti jeho výstavy v Po­važskej galérii v Žiline Ma­rián Váross konštatuje, že „výstava je dokladom váž­neho úsilia o osobitý tvo­rivý prínos“. Neskôr využil nové možnosti cestovania a v rokoch 1994 a 1995 žil i výtvarne tvoril v Kanade. Po návrate z Kanady začal opäť pôsobiť na umelec­ko-priemyselnej škole, ten­toraz v Českom Krumlove. Z Českého Krumlova sa na­pokon vrátil na Slovensko, kde v rokoch 1997 až 1999 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

„V deväťdesiatych rokoch sa jeho dielo sústredilo na komorné realizácie dopl­nené silnými kresbami. Tak ako jeho tvorba, i sú­kromný život bol viac-vrstvový. Jeho rodina sa rôznym spôsobom rozras­tala. Medzi najbližšími sa ocitlo niekoľko svojbyt­ných umeleckých osobnos­tí, ktoré na rodinnom pose­dení nemôžu chýbať.“

RODINNÉ POSEDENIE

Sochársko-architekto­nickou tvorbou sa v inte­riéroch mnohých sloven­ských známych profánnych i sakrálnych objektov predstavuje dcéra Katarí­na Valušková, ktorá tvorí v tandeme s manželom, so­chárom Igorom Valuškom. „Využívajú ušľachtilé i prí­rodné materiály v kom­binácii s líhaným sklom, elegantne riešia moder­né interiéry, ale rovnako úspešne zasahujú aj do his­torických pamiatok,“ vyslo­vila kurátorka.

Ich dcéra Klára Va­lušková, ako najmlad­šia v generačnej línii, štu­dentka Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva v odbore zlatnícvo a strie­borníctvo v Kremnici, tak­tiež rozvíja svoj umelec­ký talent. Venuje sa tvorbe šperkov, ktorú bude ďalej študovať na Vysokej ško­le výtvarných umení v Bra­tislave. Manželka Andrea Tumová – Brezany, absol­ventka kremnickej ŠUP, odbor zlatníctvo a strie­borníctvo, už roky vo svo­jej zlatníckej dielni vytvá­ra šperky na profesionálnej umelecko-remeselnej úrov­ni. Na rodinnom posede­ní fotograficky dokladá re­alizácie, na ktorých ešte s manželom Jozefom spo­lupracovali. Ich syn Andrej Brezany, študent tretieho ročníka v odbore grafický a priestorový dizajn na Sú­kromnej strednej umeleckej škole v Žiline, na posedení predstavuje zatiaľ študent­ské práce, ale jeho výni­močné úsilie a sústredená práca naznačujú, že v tvor­be bude pokračovať.

JOZEF BREZANY AND ART FAMILY

Každý z rodiny si Jozefa Brezanyho pamätá v inom kontexte. Zať Igor ho po­znal ako umelca a učiteľa skôr ako jeho dcéru – svo­ju manželku. Na formova­nie dcéry Kataríny mal väčší dosah až v čase jej vysoko­školského štúdia, kým syn Andrej a vnučka Klára ho zažili v detstve už ako zre­lého muža. Pre manželku Andreu bol partner i učiteľ. Ale hoci na každého vplýval inak a v inom období, obraz veselého, pozitívneho člo­veka – umelca, ktorý sa do­kázal tešiť zo života a s ne­bývalou odvahou sa vrhal i do neprebádaných situácií, sa v nich natrvalo uchoval. Aj preto si pre rodinné po­sedenie zvolili netradičnú – spoločnú výstavu.

„Talent a výtvarné nada­nie sa v rodine Jozefa Bre­zanyho zachováva už celé storočie. Ale v každej ge­nerácii si hľadá a nachá­dza osobitné uplatnenie. Aspoň tak sa to javí na ro­dinnom posedení v galérii SOHO1,“ doplnila na záver Darina Arce.