Žilinčan Viktor Pečovský bol počas reprezentačného týždňa pevnou súčasťou základnej zostavy trénera Kozáka pri dvoch výhrach proti Španielsku a Bielorusku. Práve na domovskom štadióne MŠK Žilina Pečovský a spol. šokovali celý futbalový svet a pripravili Španielom prvú prehru v kvalifikácii po ôsmich rokoch. Zápas, na ktorý slovenský šport nikdy nezabudne.
„Pred zápasom by som celkom určite bral aj remízu, no napokon sme vyhrali, takže štvrtkový večer bol o to krajší,“ rozhovoril sa ihneď na úvod hráč Žiliny Viktor Pečovský a vzápätí pokračoval: „Bol to neuveriteľný zážitok. Po dlhom čase som zažil v Žiline takmer vypredaný štadión. Ľudia nás hnali dopredu, za čo im ďakujeme. Veríme však, že takúto podporu nebudeme mať len proti Španielom, ale i proti ostatným mužstvám, ktoré k nám ešte prídu.“
I pre Viktora to bol náročný zápas a prepnúť z fortunaligového módu na najvyšší futbalový level nebolo jednoduché, najmä po mentálnej stránke: „Po fyzickej stránke to bolo veľmi náročné stretnutie. Išli sme do zápasu s tým, že musíme prehustiť stredné pásmo. Veľmi dobre sme si uvedomovali, že Španielsko bude mať na ihrisku tvorivých hráčov, ktorým nesmieme dať žiadny priestor na realizáciu ich myšlienok. Všetci sme videli, že každú loptu, ktorá sa dostala na ich kopačky, otočili na našu bránu. Dávali si kolmé prihrávky, ktoré boli veľmi nebezpečné.“ Španieli, známi svojím dlhým držaním lopty, rozleptávajú obrany súperov postupne, pričom viackrát pošlú defenzívy do kolien a vziať im loptu na dlhší časový úsek je prakticky nemožné: „Držanie lopty hostí nás stálo nesmierne veľa síl, no sme veľmi radi, že sme sa s tým dokázali vyrovnať a dali sme o jeden gól viac než oni.“
Ako porovnal kapitán MŠK Žilina fortunaligové tempo s tým, ktoré nasadil Iniesta a spol. vo štvrtok v Žiline? „Nerád by som to porovnával s ligovými zápasmi, pretože aj v našej súťaži sú kvalitné stretnutia. Ale Španielsko je Španielsko, to je samozrejmé. V takom prípade ale futbalista neuvažuje nad tým, o koľko percent musí podať kvalitnejší výkon. Na také myšlienky jednoducho nebol čas,“ uzavrel.
Juraj Vnuk
Snímka Ľudovít Košálko