Po štyroch rokoch sa práce na výstavbe diaľnic v okolí Žiliny rozbehli. Rozostavané sú hneď tri úseky. Premiér Robert Fico spolu s primátorom Žiliny Igorom Chomom a ministrom dopravy Jánom Počiatkom sa boli počas výjazdového rokovania vlády v Žiline na niektoré rozostavané úseky osobne pozrieť.
ŽILINA. Práce na úseku D3 Strážov - Brodno sa začali v júni 2014 a v súčasnej dobe sa realizujú projekčné práce, archeologický prieskum a výrub drevín. Zmluvný termín ukončenia výstavby je jún 2017.
Zmluvný termín ukončenia výstavby úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka je január 2018 a v súčasnej dobe sa tam vykonávajú projekčné práce, odhumusovanie, začali sa raziace práce na tuneli Ovčiarsko, začali sa zakladať mosty a realizujú sa preložky inžinierskych sietí. Dokončený bol archeologický prieskum.
Projekčné práce pokračujú aj na úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, kde sa tiež pripravuje zariadenie staveniska a výrub drevín. Zmluvný termín ukončenia stavebných prác je december 2019. Informoval nás o tom Marcel Jánošík z Národnej diaľničnej spoločnosti.
Pohla s tým najmä Ficova vláda
Zatiaľ posledný úsek diaľnice do Žiliny postavili v období rokov 2006 – 2010, keď vo vedení NDS pôsobil súčasný žilinský primátor Igor Choma. „V roku 2006, keď som nastupoval do NDS, vo vláde Mikuláša Dzurindu prevládala mienka, že s výstavbou diaľnic sa netreba príliš ponáhľať. Dokonca zastavili niektoré rozostavané úseky hlavne na východe Slovenska a vieme, aká kritická bola situácia pred Považskou Bystricou. Reálne sa stavalo len na dvoch úsekoch a nemali sme ani len pripravenú žiadnu dokumentáciu, neprebiehali stavebné konania ani verejné obstarávania,“ opisuje situáciu vtedajší šéf NDS.
Prvá Ficova vláda do roku 2010 výstavbu diaľnic opäť naštartovala. Urýchlila sa príprava dokumentov potrebných na verejné obstarávania a rozbehla sa príprava PPP projektov, ale tiež majetkovo‑právna príprava. „Mne, ako Žilinčanovi, bolo veľmi blízke, a považoval som to za prioritu, aby sme dostali diaľnicu po Žilinu. Za môjho pôsobenia v NDS sa to skutočne podarilo. Diaľnicu sme dotiahli od Sverepca až po Strážov. Za čerešničku na torte považujem úsek ponad Považskú Bystricu. Keď sme sa do toho v roku 2016 púšťali, ešte sa len rozhodovalo medzi šestnástimi alternatívami, viedli sa spory so zelenými a občanmi. Navyše, neboli peniaze. Podarilo sa nám urobiť veľké množstvo práce a aj pred občanmi sme si obhájili vybranú alternatívu. V priebehu dvoch rokov sme postavili mimoriadne náročný úsek z európskych fondov. No a v máji 2010 sme otvárali zatiaľ posledný úsek pred Žilinou,“ hovorí úradujúci žilinský primátor.
Fico: Figeľ to nezmyselne zastavil
V tom období rozpracovali aj ďalšie úseky na D1 a kompletne všetky boli pripravené v troch balíkoch verejného obstarávania v rámci PPP projektov. Vymenila sa však vláda a minister Ján Figeľ všetky zastavil. „Bolo to veľmi zlé politické rozhodnutie, ktorým sme stratili štyri roky. Veď diaľnice okolo Žiliny už mohli byť dnes kompletne hotové, okrem tunela Višňové, ktorý by dokončili v roku 2016. Zoberte si, koľkým negatívnym vplyvom by sa zamedzilo, koľko sme stratili na zvýšenej spotrebe nafty, koľko životov sme zbytočne stratili, koľko investorov a turistov sme odlákali. Dnes počúvam, aké by to bolo drahé, že by to stálo 9,4 mld. eur. To ale nie je pravda. Realita je taká, že by to stálo 5,7 mld. eur a to je suma vrátane tridsaťročnej údržby, generálnej opravy všetkých objektov a pravidelnej 5-ročnej obmeny asfaltových kobercov. Som presvedčený, že ak to bude po tridsiatich rokoch niekto schopný porátať, tak náklady na výstavbu a údržbu budú ďaleko vyššie. Nehovoriac už o kvalite,“ hovorí Igor Choma.
Minulý týždeň ho v Žiline doplnil premiér Robert Fico: „Keby sa vláda Ivety Radičovej nepokakala, a keby nezrušili dva pripravené PPP projekty, dnes už mohli byť diaľnice hotové. A aké škody napáchal pán Figeľ s lacnými diaľnicami! Každý vedel, že za ceny, ktoré boli vysúťažené, nie je možné tieto diaľnice postaviť. Dnes to spôsobuje práve fenomén lacných diaľnic, ktoré spôsobili obrovské tragédie v mnohých podnikoch, ale aj tragédie pri samotnej výstavbe.“
Ministerstvo pod vedením Jána Figeľa začalo verejné obstarávania na diaľnice realizovať tzv. žltým FIDIC‑om, v rámci ktorého investor dostane do rúk vypracovanú iba projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie si dorobí sám. V rámci vysúťaženej ceny má voľnosť na zmenu použitých materiálov či technológií. Potom sa môže stať, že po piatich rokoch začnú opadávať protihlukové steny, na vozovke začnú vznikať výtlky a náklady na údržbu vzrastú. Štandardne sa totiž výstavba diaľnic realizuje tzv. červeným FIDIC‑om, kde realizátor dostane od štátu kompletnú dokumentáciu a stavebné povolenie a musí postaviť presne to, čo chce štát.
„Výstavba v okolí Žiliny sa rozbehla veľmi dobre. Pre Žilinu je veľmi dôležité, že sa už v Strážove odkloní časť áut ponad priehradu do Brodna smerom na Kysuce a nebudú prechádzať cez Kragujevskú a Budatín. V Hričovskom Podhradí sa zase odklonia autá, ktoré smerujú na východ. Takže do Žiliny sa dostanú len tí, ktorí sem smerujú. Zásadne sa Žiline odľahčí a zo štvorpruhu cez mesto budeme môcť urobiť mestskú komunikáciu,“ uviedol primátor. Okrem toho sa rozbehne aj príprave štvrtej okružnej, ktorú bude mesto v ďalšom období nevyhnutne potrebovať, a ktorá bude napojená na diaľničný privádzač z Lietavskej Lúčky. Vláda v Žiline rokovala aj o projekte výstavby cesty 1/18 od Ľavobrežnej, popri závode Kia a jej napojení na súčasnú cestu 1/18 pri Strečne.
Michal Filek
Snímka NDS
