OBROVSKÝ ZÁUJEM VEREJNOSTI
Knižnú prvotinu vydal bývalý futbalový útočník a tréner Vladimír Goffa po šesťdesiatke. Mohli za to ťažké životné okolnosti, ale aj nádej, že kniha osloví a zaujme širokú verejnosť. „Vydavateľstvo oslovilo redaktora Denníka Šport Vladimíra Pančíka a ten ma kontaktoval, že či by sme spolu nenapísali knižku o mojich zážitkoch z nemocnice, kde som bol štyri a pol mesiaca. Do toho sa zamiešali rozhovory s vybranými ľuďmi, konkrétne Ivanom Schranzom, s mojou dcérou, virológom Petrom Sabakom a zdravotnou sestrou zo Zázrivej, ktorá sa o mňa starala. Mal by to byť komplexný obraz, čo sa vlastne dialo. Nebol som si celkom istý zmyslom knihy, ale na druhej strane asi statusy, ktoré som uverejňoval na sociálnej sieti mali a majú veľký ohlas. Niekedy až žasnem, že aj rok po tejto udalosti ma zastavajú neznámi ľudia na ulici a pýtajú sa rôzne podrobnosti s tým, že moje statusy pozorne čítali. Možno je dobré po takomto dosahu na sociálnych sieťach, dať dokopy aj knihu,“ opísal nám Goffa ako vznikla jeho „chrípočka“ prežitá v reálnom života a prenesená do riadkov na papieri. Zaujímalo nás prečo v príbehoch s ostatnými ľuďmi figuruje napríklad meno súčasného útočníka slovenskej futbalovej reprezentácie Ivana Schranza. „Podstata bola, že ako to celé vnímali ľudia, s ktorými som v kontakte a aj s tými, s ktorými až tak nie. Konkrétne Schranz bol dorastenec pod mojím vedením v druholigovej Petržalke, teda dosť dobre sa poznáme. Preskočím na iného futbalistu, Martin Škrtel po zápase v Žiline sa ma hneď prvé pýtal, že sa jak cítim a či už sa mám dobre. To isté sa mi stalo so Stanom Lobotkom a ďalšími reprezentantmi. Myslím si, že ďalší ľudia, o ktorých ani netuším od športovcov až po politikov to naozaj vnímajú.“
KRÉDO BYŤ DOBRÝM ČLOVEKOM
Goffa si za posledný rok prežil poriadne životné peklo. Od minulého marca zažil vyše pätmesačnú tortúru v nemocnici i následnej v rehabilitačnom centre Zázriva. Dnes bilancuje, že v jeho prípade sa zdá byť zdravotne všetko v poriadku. „Televízie robili so mnou reportáž v rehabilitačnom centre a odvážil som sa na tieto veci pozrieť až po roku, lebo v tom čase, som na to nemal chuť. Teraz sa cítim dobre, lebo ani som nevedel, že 6 dní som bol v umelom spánku na pľúcnej ventilácii a šanca na prežitie u mňa bola 20 ku 80-tim percentám. Až spätne som sa dozvedal o veciach, ktoré sa so mnou diali a tak si rekapituloval skutočnosti. Pred rokom v marci všetko začalo a teraz po roku si zaklopem, že sa to vrátilo do normálu. Stále však počúvam od iných ľudí problémy po prekonaní aj ľahkého covidu ako sú vypadávanie vlasov, kožné i pľúcne problémy. U mňa kontroly na pľúcnom oddelení dopadli dobre a hlavne som sa najviac obával, že nebudem môcť chodiť, veď štyri a pol mesiaca som bol ležiaci pacient s tým, že nebol som schopný sa posadiť. Chodím solídne a jediné, čo na sebe badám, že mám často nádchu a permanentne kašlem.“ V Zázrivej Goffu navštívila i naša redakcia, pričom žilinskej verejnosti ponúkol niekdajší vychýrený útočník krásne slová o zmysle života. Teraz po roku nemá žiadne nové veľké posolstvá, len sa snaží byť dobrým človekom. „Som slušný človek bez konfliktov. Viem povedať prosím i ďakujem, ale aj dobrý deň. Nechcem dávať ľudom odkazy či veľké slová, ale mňa choroba naučila ešte väčšej vďake, pokore, úcte a snažím sa byť lepším človekom. Po roku vo mne dominuje pocit robiť okolo seba ľuďom dobre. Samozrejme, nie vždy sa mi to darí, ale viem sa zabrzdiť a rýchlo to napraviť. Nevnímam ako predtým veci povrchne, ale u ostatných sa stačí len zamyslieť nad rodinou, prácou, názormi na politickú situáciu. Trošku viac zdravého rozumu, pokory, úcty v jednoduchých veciach. A k tejto ceste by som nikomu neprial, aby sa stretol s hocakou vážnejšou chorobou.“ Trénerský chlebík ho už až tak neláka, zo života a jeho bežných starostí sa Goffa vytešuje každý deň. „Som na predčasnom dôchodku, ale aj choroba ma naučila, aby som každý deň robil aktivity a nesedel doma na zadku. Blíži sa leto, ja mám aktivity spojené s rockovými koncertmi a mám už 15 lístkov na rôzne kapely a takto cestujem. To nie je o užívaní života, popritom aj pracujem či venujem sa rodine. Obdivujem, ak niekoho niečo baví od akejkoľvek činnosti. Napríklad ja neviem niečo spraviť v záhradke, ale so zatajeným dychom počúvam ako si niekto tam dokáže niečo vypestovať. Robte, to čo vám baví a napĺňa.“
