Na možné problémy vládu vopred upozorňujete. Bolo tomu tak aj prípade energií?
Na tomto, aj na mimoriadnom sneme, ktorý mu predchádzal, sme riešili neúmerný nárast cien energie pre mestá a obce a následne pre občanov. Tí majú ceny regulované, takže sú na tom relatívne lepšie, no mestá a obce sú vydané napospas osudu. Aj napriek tomu, že sme na situáciu upozorňovali ešte koncom minulého roka. Vedeli sme, že vzhľadom k tomu, ako sa Nemecko v oblasti zelenej energie správa, ceny budú stúpať. Vtedy nám štátny tajomník povedal, že je to v normách, ktoré trh predpokladá. Samozrejme, že s takouto reakciou sme neboli spokojní.
Ako ste spokojní s pomocou vlády?
My už od vlády pomocnú ruku neočakávame. My jej ju ponúkame. Mestá a obce na každú vzniknutú situáciu ponúkajú riešenia, návrhy. Či už prekopaním energetickej politiky, oddelením ceny elektrickej energie od plynu, zavedením poriadku na burze energií, aby sme vlastnú energiu nekupovali za desaťnásobok. My na to upozorňujeme veľmi dlho, ale zároveň ponúkame riešenia. Bezúčelovo na vládu neapelujeme, Vieme mnohé scenáre predvídať, žijeme s ľuďmi denno-denne, no nikto nás nepočúva.
Premiér vám navrhol spoločné obstarávanie energií. Stačí to?
Predostreli sme mu situáciu, v ktorej sa rútime do priepasti. Mestá a obce zabezpečujú množstvo kompetencií či už originálnych alebo prenesených, v školách školských zariadeniach, športových činnostiach a areáloch a ak vláda nezakročí, všetko budeme musieť eliminovať. Premiér priznal, že situácia je vážna. Čakanie na riešenia EÚ je zdĺhavý proces a my potrebujeme riešenie hneď. Ľuďom nemôžeme povedať nech počkajú, čo vymyslí európska komisia. Ani spoločné obstarávanie nie je jednoduché. Musel by sa upraviť zákon o verejnom obstarávaní, nevieme, či by sa to malo urobiť po celkoch, krajoch, nevieme si to predstaviť technicky. Každý máme viacero odberných bodov, rozpočty, aktuálne to nevidíme ako schodné riešenie.
Čo je prvé na rane? Kde začnete šetriť?
Obci azda najmenej ublíži šetrenie na verejnom osvetlení. Budeme svietiť napríklad do polnoci a potom až od 4. h ráno. To je najjednoduchšie, čo vedia mestá a obce urobiť, aj keď to so sebou môže niesť zvýšenie kriminality či ohroziť bezpečnosť občanov a ochranu majetku. Môžeme sa zamyslieť, či je potrebné, aby osvetlenie bolo každých 25 – 30 m, ako nám ukladajú normy. Vidíme priestor v zredukovaní svetelných bodov, to si však vyžaduje zmeny noriem a tie musí urobiť štát. Veľká spotreba energie v mestách je aj na štadiónoch, plavárňach, športoviskách. U nás v obci máme multifunkčné ihrisko, kde v športovci v jesennom a zimnom období trénujú. Je to prevažne večer, takže musíme zredukovať aj takého činnosti. Ani v telocvičniach sa nebude môcť športovať do večera, to sú silné odbery energie.
Takže aktivity, ktorými sa každá obec pýšila budú minulosťou?
Áno, budovali sme zariadenia, ktoré mali slúžiť k psychickej pohode, komfortu ľudí, aby relaxovali, regenerovali sa. Každá obec sa ich snaží vybudovať, aby za týmito aktivitami nemuseli ľudia dochádzať.
Aké percento dokážu obce takto ušetriť?
Toto bude najmenej bolieť, odtiaľ začneme. Ale čo v školách? Nemôžeme sa predsa vrátiť k dištančnému vzdelávaniu. Európska komisia odporúča znížiť teplotu v miestnostiach o 3-4 stupne. V materskej škole? Tie by v tom najhoršom scenári nastúpili ako posledné. A dištančné vzdelávanie by zasiahlo peňaženky rodičov a učiteľov, ktorí v domácnostiach majú predsa ušetriť 15 percent. Myslím si, že ľudia v obciach sa správajú ekonomicky. Zbytočne nevysvecujú, neprekurujú, veď odmalička počúvame: zhasni za sebou, nepúšťaj toľko vodu, uber na radiátore, takže myslím si, že priestoru na ušetrenie 15 percent energie nie je až tak veľa.
Štát nabáda ľudí šetriť, ale šetrí sám dostatočne?
Určite má priestor na šetrenie. Len keď sa preveziete po diaľnici D1 cez Bratislavu aj po D4, ste ako v Las Vegas. Zbytočne každých 25 metrov svietia 4 svetelné body na jednej priamke na šírku. Svetelné firemné reklamy, veľkoryso vysvietené areály firiem – ďalší príklad. Prijateľnejšie by bolo šetrenie štátu ako celku a nie ho prenášať na občanov. Obce sa správajú hospodárne.
A čo rozdiel - teplé južné a chladné severné Slovensko?
To je ďalší pohľad. Juh má viac slnečných dní, je tam teplejšie, úspora energie je teda rozdielna. Na severe sa kúri 8 mesiacov, na juhu možno 3 mesiace a pri podstatne vyšších teplotách ako na severe. Aj toto by mal vo svojej vízii štát zohľadniť.
Má ju?
Obce a mestá nemajú ani len smerovanie, čo s týmto ďalej. Zateplené budovy máme, vymenené okná máme, kam pôjdeme ďalej? Do fotovoltaiky, tepelných čerpadiel? Aký bude systém? Nemáme ho v odpadovom hospodárstve, nemáme ho ani v energetike. Potrebujeme autoritu štátu, ktorá povie, kam sa uberať, podľa čoho sa riadiť. Sila štátu sa ukazuje v krízových situáciách, ale vláda je teraz bezradná. Nastala vrcholne krízová situácia, na ktorú štát nedokáže efektívne a promptne reagovať.
Pri elektrine to však nekončí. Čo plyn?
Napríklad naša obec je na 93 percent splynofikovaná. Ľudia v obciach majú aj kúrenie na tuhé palivo. Ak cena plynu vyskočí, zareagujú a prejdú naň. Drevo majú, mnohé urbáre už reagujú, predávajú ho. A keďže je problém s odpadovým hospodárstvom, niektorí občania ho čiastočne vyriešia a do kotla či pece prihodia aj odpad – staré oblečenie, topánky, obaly. To sa môže stať, životné prostredie utrpí a vrátime sa o viac ako 30 rokov späť. Nevieme, čo sa bude diať v mestách.
Môžu teda obce na svoj rozvoj zabudnúť?
Obce s priemyselnými parkami v okolí sú zvýhodnené na daniach. Ak ale budú drahé energie, závody nebudú vyrábať, nebudú nám platiť. Opäť sme pri tom: štát má zabezpečiť, aby mali firmy podmienky na výrobu, nezatvárali a neprepúšťali. Ak sa nič neurobí, malé obce bez takejto možnosti sa skutočne vrátia o niekoľko desaťročí späť. To je ale zodpovednosť európskych a našich štátnych politikov. My len reagujeme v rámci mantinelov, ktoré máme.
Čo sociálne odkázaní v obciach?
Musíme myslieť aj na to. Robiť rezervy, aby sme v takýchto prípadoch mohli pomôcť. Takisto máme opäť nahlasovať ubytovacie možnosti pre utečencov z Ukrajiny. Ešte sa o tom nehovorí, no medzi riadkami čítame, že príde ďalšia vlna ľudí, ktorí sem z Ukrajiny prídu prezimovať, pretože u nich je v mnohých oblastiach všetko rozbité. Aj im bude treba kúriť a svietiť.
Autor: Iveta Frolková
