Cyril a Metod, dvaja svätí bratia zo Solúna, ktorých pozná, dúfam, každý človek na svete. Pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu na naše územie sa vám pokúsim pripomenúť to, že boli takí istí ľudia, ako sme teraz aj my – z mäsa a kostí, no zanechali nám niečo, na čo by sme my boli krátki.
Mladší z bratov, Cyril - vlastným menom Konštantín, podľa mnohých kníh a starej literatúry bol mimoriadne nadaný, vynikal pozornosťou v počúvaní, no hlavne túžil po múdrosti.
Už pri tejto prvej charakterizujúcej vete sa musím zastaviť a položiť jednoduchú, pre mnohých rečnícku otázku. Koľkí z nás túžia po múdrosti len tak, dobrovoľne? Koľkí z nás si nepovedia tú známu vetu „Načo mi toto v živote bude?“ Áno, ani ja nepatrím k tým, ktorí sa dobrovoľne učia sínusové a kosínusové vety, nahosemenné a krytosemenné rastliny či dopravu v trenčianskom kraji, no aj tak sa to naučím, pretože viem, že sa mi to raz v živote zíde. Kto vie? Ako hovorí citát od Descarta: „Dal by som všetko, čo viem, za polovicu toho, čo neviem“, ľudia prišli už pred mnohými rokmi na to, že učenie nám nikto nezoberie, no mali by sme rozoznávať vedomosti na tie, ktoré sa nám v živote vyplatí vedieť, a ktoré sa nám zídu, a na tie, o ktorých si len myslíme, že sú pre nás zaujímavé, no nakoniec nám len zaberajú kapacitu pamäti.
„Vynikal pozornosťou v počúvaní“... inými slovami – niečím, čo v dnešnej uponáhľanej dobe nevidíme často. Neporátam na prstoch mojich rúk ľudí, ktorí majú dar reči – rozprávajú a rozprávajú, stále a neustále, no je u nich len jednosmerná cesta – a to export. Export v tom slova zmysle, že dokážu len hovoriť, či už o sebe, o svojich známych, o svojich príbehoch a zážitkoch, slovom – vyvážajú zo seba informácie, no bez spätnej väzby, napríklad formou otázky „A ty sa máš ako?“. Toto povolanie poslucháča volám bútľavá vŕba. Prijíma tie informácie, sústredí sa na každý detail príbehu, aby mu nič neuniklo, no aj tak bezvýsledne, pretože kamarát je narcis a egoista, a nezaujíma ho tvoj postoj alebo názor na danú pointu príbehu. Použijem známu otázku „Načo máme dve uši a len jedny ústa?“ pretože nájsť v dnešnom svete, v dnešnom 21. storočí, osobu, ktorá bude 2 v 1 – a to perfektným rozprávačom a zároveň najlepšou bútľavou vŕbou, je veľakrát ťažšie, ako sa nám zdá.
O druhom zo solúnskych bratov, Metodovi, sa hovorí, že to bol nadaný, skromný a nábožný chlapec, no hlavne vďaka svojej prispôsobivej povahe bol u všetkých obľúbený.
Prispôsobiť sa - konať v zhode s daným (novým) stavom, zmeniť sa tak, aby to vyhovovalo daným okolnostiam, požiadavkám (slovník cudzích slov). Prispôsobivosť nepatrí medzi základné ľudské vlastnosti. Osobne, ani medzi tie moje. Nejako sme si už zvykli využívať, dokonca aj v dotazníkoch, možnosť „iné“ len preto, aby sme sa nemuseli niekomu/niečomu prispôsobiť – zmeniť sa. Zmeniť svoje rozhodnutie, o ktorom si myslíme, že jediné je správne. Ja sa prispôsobujem veľmi ťažko, nakoľko som tvrdohlavá a myslím si zakaždým to svoje, aj keď nemám pravdu. Mnohí nado mnou len mávnu rukou a povedia si, viac menej sami pre seba, že na to prídem aj sama... raz. No oceňujem tých mojich kamarátov, ktorí to so mnou myslia dobre a chcú mi vysvetliť, čo je správne a čo nie, aj keď prvotne ich vnímam ako ďalších v zozname, ktorí sa pokúšajú o nemožné. No nakoniec aj tak sklopím uši a priznám si chybu, že som sa opäť raz (a určite nie naposledy) mýlila a oni mali pravdu. Prispôsobovanie sa v takom tom zdravom ponímaní, keď viem, že bude na niečo dobré, ak prehodnotím svoj postoj a nebudem za každú cenu revolucionár, ocení veľa ľudí, pretože je to znak toho, že nekonám bezhlavo, ale rozumne, ako sa na dospelú osobu patrí. Asi preto mali ľudia Metoda tak radi, asi preto bol v kolektívoch obľúbený a tak múdry. Možno si priznal chybu tak, ako to robím aj ja, keď si dám dve a dve v hlave dokopy. Keď prehodnotím, čo je správne a čo nie. Racionálne myslenie sa tomu hovorí, myslím. Presne to ľuďom chýba. Zastaviť sa na moment a povedať si, či už za a proti, či si hodiť mincou alebo to nechať na náhodu. Neviem, či by bol veľký problém v aktuálnom dianí s vyhodnotením najracionálnejšieho človeka v kolektíve. Možno by Metod zalamoval rukami nad nami, ako môžeme takto fungovať - keď nevieme myslieť racionálne, a možno by sa nad nami iba smial a nechal nás tak – nech prídeme na to sami.
Každopádne, môj názor na tému Vlastnosti Cyrila a Metoda v mojom živote je jasný. Pozrime sa okolo seba. Len málom sme prispeli do dnešnej doby my. Skoro ku všetkému sme prišli ako slepý k očiam. Náhodou. Tak sa nestavajme do pozícií, ktoré nám nepatria, ktoré si nezaslúžime, ale oslavujme tých, ktorí nám to tu všetko zanechali. Dvom solúnskym bratom sa môžeme poďakovať za písmo, ktoré potrebujeme na prejavenie svojho názoru a myslenia, za vieru, ktorú na naše územie doniesli, no hlavne za ich vlastnosti, aby sme si z nich brali príklad.
Juliana Krčulová, 3.D
Snímka Michala Stehlíková
