Už deväť rokov funguje vo Varíne malá chovná stanica, kde pracovníci Národného parku Malá Fatra poskytujú poraneným zvieratkám prvú pomoc. Vyliečili a vrátili do prírody už stovky malých i veľkých pacientov. Dokonca sa tu starali aj o osirelé medvieďa, ku ktorému museli vstávať každé dve hodiny a masírovať mu bruško.
VARÍN. Chovných staníc máme na Slovensku niekoľko. V našom blízkom okolí je najznámejšia asi rehabilitačná stanica v Zázrivej, kde putuje väčšina zranených zvierat, ktoré sa nájdu nielen na území Malej Fatry. Vedeli ste ale, že prvú pomoc im vedia poskytnúť aj vo Varíne, kde sa nachádza malá chovná stanica?
Vybudovali ju svojpomocne
Tá stojí už deviaty rok v záhrade Správy Národného parku Malá Fatra (SNPMF) a tvoria ju dve väčšie a jedna karanténna voliéra. Vybudovali si ju svojpomocne miestni ochranári potom, ako im tu ľudia čoraz častejšie nosili zranené zvieratká. Najbežnejšími pacientmi sa za tie roky stali práve dravé vtáky a sovy so zlomenými alebo spálenými krídlami, vtáčie mláďatá, ktoré vypadli z hniezd alebo zvieratá po kolízii s automobilmi. „Naposledy sme tu rehabilitovali bociana bieleho a úplne posledným pacientom, ktorého sme pustili pred niekoľkými dňami, bol jež východoeurópsky,“ rozpráva strážca NPMF Pavol Židek.
Sem–tam sa chovná stanica stane dočasným domovom aj pre väčšie živočíchy. Už tu uzdravovali rysy, vydry, vĺčatá či medvieďatá. Práve s nimi sa ochranárom spájajú najsilnejšie momenty. „Mali sme tu v skorom jarnom období malé medvieďa, ktoré ešte nebolo schopné ani samostatného vyprázdňovania a bolo plne závislé na mlieku matky. Bolo ho treba zhruba každé dve hodiny kŕmiť špeciálne nariedeným mliekom. Ale to nebolo všetko. Aby sme napodobnili správanie matky v prírode, ktorá po kŕmení mliekom intenzívne mláďatku masíruje jazykom bruško a genitálie, aby mu podporovala vylučovanie moču a trusu, sme mu každé dve hodiny masírovali bruško vlhkou teplou vreckovkou, ináč by mohlo uhynúť. Našťastie všetko dobre dopadlo a na jeseň, keď už bol väčší, sme ho vypustili do voľnej prírody,“ spomína na náročnú, ale milú opateru Pavol Židek.
Len malé percento uzdravených sa vráti späť do prírody
Nie všetky zvieratká sa však podarí zachrániť. Našťastie je viac tých uzdravených, aj keď len máloktoré sú schopné vrátiť sa tam, kde patria. „Najhoršie sú zlomeniny u dravých vtákov a u sov, to sú záležitosti, pri ktorých sa podarí 7 až 10 percent zachrániť a vrátiť do prírody. Okolo 60 až 70 percent prežije, ale ide väčšinou o trvalé hendikepy a toho živočícha následne čaká trvalý pobyt v rehabilitačnej stanici alebo v zoologickej záhrade,“ vysvetľuje ochranár.
Ak aj vy narazíte na zranené alebo opustené zvieratko, neváhajte ho priniesť do najbližšej chovnej stanice, kde mu poskytnú potrebnú opateru a liečbu. V tomto roku sa podarilo zriadiť novú, malú rehabilitačnú stanicu pre zvieratká aj v Petroviciach. Kontaktovať môžete ochranárov, ale aj políciu či poľovníkov, ktorí vám poradia, na koho sa obrátiť.
Michala Stehlíková
Snímka archív NMPF
