VRANIE. Piatok 5. júla sa vo Vraní niesol v slávnostnom duchu. Pri príležitosti osláv Cyrila a Metoda sa skupinka miestnych žien podujala na ťažkú úlohu – vyrobiť najväčšiu slano-sladkú nepečenú tortu na Slovensku.
Autorkou myšlienky nebol nik iný ako Vraniančanka Helena Pažičanová, ktorá je medzi výrobcami slaných tort známa „kapacita“. Začiatkom mája tohto roku si vybojovala prvé miesto v rámci celoslovenského syrárskeho jarmoku na Kozom vŕšku pri Ivachnovej v kategórii o Najkrajší syrový výrobok. „Minulý rok som vyhrala druhé miesto, tiež to bolo krásne, ale to prvé, to je niečo neopísateľné. Takú krásu musí človek jednoducho zažiť,“ hovorí 59–ročná Helena Pažičanová.
Slano - sladká nepečaná torta v plnej svojej kráse a veľkosti.
Zručná Vraniančanka mala ku kuchyni a jedlu vždy blízko. Celých tridsaťpäť rokov sa totiž zvŕtala okolo sporáka ako kuchárka. Výrobe slaných tort sa však začala venovať len prednedávnom, po zdravotných komplikáciách. „Pred deviatimi rokmi som mala mozgovú príhodu. Vraj mi zostávalo už len dvanásť minút života. Dostala som sa z toho a odvtedy sa mi zmenil celý život, a vtedy som začala vyrábať slané torty. Považujem to za dar z nebies,“ zdôvodňuje svoje začiatky.
Jej veľkým snom za posledný rok bolo prekonať samu seba a vyrobiť tortu, ktorá bude dosahovať aj niekoľko metrov. Keďže vo Vraní sa každoročný sviatok Cyrila a Metoda vo veľkom oslavuje, napadlo jej, že práve toto je tá vhodná príležitosť vytvoriť vysnívanú „obriu“ tortu.
Minulotýždňová výroba sa niesla v niekoľkých symboloch. K pracovnému stolu si prizvala 12 miestnych žien ako 12 mesiacov v roku, tortu tvorili osem hodín, ako trvá bežný pracovný čas. Natiahli ju až do dĺžky sedem metrov ako sedem dní v týždni. Na jej výrobu spotrebovali 55 pecňov chleba, 27 kg syra, niekoľko kg salámy, šunky, zeleniny a ovocia. Okolie torty ozdobili 17 kilogramami gumených cukríkov.
Ženích na torte je vraj jeden miestny starý mládenec, ktorému by sa vraj už trebalo oženiť. Prezradila autorka torty.
„Torta zobrazuje najdôležitejšie symboly našej obce. Park, Maliarovu studňu, ktorú dnes zasvätíme Cyrilovi a Metodovi, kaplnku, kultúrny dom a rieku Kysucu,“ vysvetľuje Helena Pažičanová. Na obrej pochúťke nechýbali ani stromy z brokolice, kvety z jahôd, husi z jabĺčok, sliepky zo syra či chodník z kukurice a hrášku.
Po niekoľkohodinových prípravách sa prešlo k samotnému meraniu torty. Po vonkajšej dĺžke dosahovala neuveriteľných 7,16 metra, po vnútornej dĺžke 4,3 metra a po šírke 1,4 metra. Údaje o rozmeroch torty, ktoré sa následne pošlú slovenským komisárom Guinnesovej knihy rekordov na vyhodnotenie, spísali nestranní svedkovia. „Môj krásny sen sa mi splnil. Ďakujem najmä ženám, ktoré mi pomáhali a s ktorými som sa mohla bližšie spoznať. Spoznala som ich ako matky, ako šikovné, pekné ženy. Práca im išla od ruky a ich skutok je neuveriteľný. Ďakujem im ešte raz,“ hovorí s dojatím v hlase Helena Pažičanová.
Michala Stehlíková
Snímky autorka
