ŽILINA. Čitateľ Žilinského večerníka, ktorý je zároveň rybár, sa nám ozval krátko po uverejnení príspevku o pitvaní rýb na brehu jazera. „Je to pravda, ale čo s rybami, ktoré prirodzene uhynú? Kto ich odstráni z brehu?“ pýta sa. Značný problém na Vodnom diele je podľa neho nielen s biologickým odpadom. „Je tu veľa odpadkov. Väčšinou to dávajú za vinu rybárom, ale zabúda sa na to, že tu chodí veľa ďalších návštevníkov. Napríklad cyklisti vypijú nápoj a plechovku zahodia do kríkov alebo k vode, nebudú predsa zastavovať,“ tvrdí rybár.
Ryby hynú i na zhoršenie vody
Oslovili sme Slovenský rybársky zväz v Žiline, aby sme zistili, ako je to s rybami, ktoré prirodzene uhynú a ich pozostatky sa dostanú na breh Vodného diela. „Niektoré jedince uhynú na starobu, mnohé však v dôsledku rôznych chorôb a poranení. Zriedkavo možno vidieť pri brehu uhynutú rybu, ich telá sa rozložia vo vode alebo sa zapoja do potravinového reťazca,“ vysvetľuje Peter Beleš, vedúci odboru tečúcich vôd.
V menších rybárskych revíroch je však vraj taký intenzívny tlak na rybárov, že prevažná časť rýb neuhynie prirodzene. Sú jednoducho vylovené. Podľa vedúceho odboru je tiež veľmi náročné určiť, či ryba uhynula prirodzene alebo pre inú príčinu. „Pokiaľ zistíme vo vode uhynutých viacero rýb, príčinou môže byť mimoriadne zhoršenie vôd a túto udalosť je potrebné oznámiť Slovenskej inšpekcii životného prostredia. Pri úhynoch rýb väčšieho rozsahu ryby likviduje spravidla užívateľ rybárskeho revíru alebo správca vodného toku,“ dodáva Peter Beleš.
Odpadky sa hromadia aj okolo košov
Návštevnosť Vodného diela je najmä v letných mesiacoch veľká. A s množstvom ľudí sa tu hromadia i odpadky. Niektorí sa zodpovednosťou voči životnému prostrediu nezaoberajú, o čom svedčí množstvo individuálneho odpadu na brehu a v lesnom poraste obľúbeného žilinského „letoviska“. I to môže mať za následok zhoršenie kvality vody.
Na Vodnom diele sa pritom nachádzajú odpadkové koše. Pravdou však je aj to, že neraz sú také plné, že odpadky nie je kam vyhodiť. „Keďže toto územie slúži občanom mesta na oddych a rekreáciu, mesto zabezpečuje v rámci pravidelného harmonogramu vysýpanie týchto košov,“ informoval nás hovorca mesta Pavol Čorba.
Vývoz smetných nádob vykonáva v celom meste i prímestských častiach firma RAKI a podľa plánu na uplynulý týždeň sa mali na Vodnom diele vysypávať v stredu. Vo štvrtok podvečer sme natrafili na ešte alebo opäť plný odpadkový kôš v úseku pod stanicou technickej kontroly.
Toalety tu chýbajú!
Frekventované miesto a tak málo sociálnych zariadení - to si myslia viacerí návštevníci Vodného diela. „Skúste sa pozrieť do lesa, ako to tam vyzerá. Robia si z neho toaletu. Určite by sa tu zišli aspoň suché záchody,“ hovorí miestny rybár.
Vlastníkom Vodného diela Žilina je štátny podnik Vodohospodárska výstavba (VV). Podľa jeho hovorkyne Diany Migaľovej pomohli neatraktívne a ekologicky zaťažené územie pretvoriť na centrum rekreačných aktivít. „Teší nás, že sa na Vodnom diele odohrávajú mnohé športové a spoločenské akcie. No hlavný účel diela treba hľadať v oblasti vodohospodárstva a energetiky, nie rekreačnej,“ vyjadrila sa v stanovisku. „Napriek tomu VV postupne vytvára podmienky pre dobudovanie potrebnej infraštruktúry prostredníctvom podnikateľských aktivít iných subjektov. Výsledkom sú už prvé občerstvovacie a oddychové centrá pri hydrouzle v zátoke Mojšova Lúčka a v krátkom čase k nim pribudne Mojš. Tieto sú vybavené aj potrebným sociálnym zariadením. Pri konaní veľkých akcií organizátor zabezpečuje aj potrebné mobilné toalety,“ uviedla hovorkyňa.
Postupným budovaním takýchto centier sa zahusťuje aj dostupnosť sociálneho vybavenia pre návštevníkov diela. Tento postup považuje vlastník diela za efektívnejší a kultúrnejší, vzhľadom na skúsenosti s budovaním a prevádzkou samostatných toaliet. „Predpokladáme, že dostupnosť sociálnych zariadení sa postupne takýmto spôsobom dostane na potrebnú úroveň,“ dodala Diana Migaľová.
Veronika Cvinčeková
Snímka autorka
