Žilinský Večerník

Britský Ariel bol v prvej polovici 20. storočia jed­ným z najväčších výrobcov a jeho motor­ky udávali smer vývoja ce­losvetovej produkcii. Aj keď sú motocykle tejto znač­ky dnes už „len“ veterán­mi, v dejinách motorizmu zohrávajú dôležitú úlohu. Ariel klub si dal za cieľ za­chovať tieto krásne stro­je aj pre budúce generá­cie. Klub vznikol v roku 2013 v Rudinke, pre potre­bu združovať nadšencov tejto značky po vzore čes­kého klubu. S ním veľmi úzko spolupracujú, pomá­hajú si a poskytujú si medzi sebou súčiastky ako vzory. Ariely sú obľúbené po ce­lom svete. V každom štáte, kde sa Ariely dovážali, fun­gujú kluby, ktoré sa venujú ich záchrane a pravidelne sa stretávajú.

POZNAJÚ KAŽDÝ DIEL

Slovenský Ariel klub sa venuje motocyklom tej­to značky vyrobených od roku 1927 po rok 1931. Tie­to ročníky nazývajú Angli­čania Black Ariel, preto­že sa vyrábali len v čiernej farbe. Práve vďaka úzkemu rozpätiu rokov a dôkladnej práci klubu sa dá povedať, že jeho členovia ich doko­nale poznajú a vedia, kde patrí každá skrutka. Moto­cykle tejto značky sa začali do Československa dovážať koncom 20. rokov. Odhadu­je sa, že bolo privezených okolo 5000 kusov, čím sa ich na našom území veľa zachovalo. „Práve preto je u nás dobrá základňa tých­to motocyklov, hoci veľa z nich sú vraky. Po vojne neboli dostupné náhradné diely, ľudia stratili záujem a o motocykle sa toľko ne­starali. Nájsť celý pôvodný stroj je veľmi vzácne,“ ho­vorí hlavný mechanik klu­bu Patrik Lehotský.

KLUB FUNGUJE AKO KOMUNITA

Každému, kto chce svojho Ariela „oživiť“ do pôvodné­ho či zrenovovaného stavu, pomôžu s úpravou, poskyt­nú poradenstvo, ale predo­všetkým odovzdajú cenné dlhoročné skúsenosti. To všetko robia so zámerom obnoviť historické stroje a vďaka nim priniesť radosť všetkým naokolo. „Veľa si v rámci klubov pomáha­me, náš vzťah je založený na dôvere. Keď sa niekomu podarí vyrobiť náhradný diel, celý postup zverejní na našej stránke. Spolupra­cujeme aj s časopisom Ve­terán.sk, ktorému posky­tujeme naše články, aby sa povedomie o veteránoch šírilo ďalej,“ vysvetľuje je­den zo zakladateľov klubu Karol Burger. Klub vytvo­ril platformu, ktorá posky­tuje priestor na príspevky, články, skúsenosti, testácie či diskusiu. Aj tým pomáha šíreniu myšlienky.

NEKONEČNÁ SKLADAČKA

Ak ste si kúpili alebo zdedi­li takýto historický skvost, jeho cesta k finálnej po­dobe kopírujúcej pôvodný môže trvať naozaj dlho. Nie každému sa podarí vydržať a veterán dôsledne obnoviť. Keď je pátranie po origi­nálnych či nepoškodených dieloch neúspešné, existu­jú postupy, podľa ktorých možno niektoré časti opra­viť. „Keď si niekto kúpi ve­terán, môže po čase zistiť, že nie je správne zostave­ný a nemá na sebe namon­tované správne súčiast­ky. To sú tie detaily, ktoré môžu znížiť hodnotu da­ného stroja, je to len taká skladačka, ktorá síce pasu­je dokopy a jazdí, ale nie je to to, čo to má byť,“ hovorí zo svojich skúseností Pat­rik Lehotský. Do Rudinky si chodia po rady nadšen­ci veteránov z celého sve­ta. Členom klubu môže byť každý, kto má k motocyk­lom Ariel blízko a nemusí byť ani ich vlastníkom.

KAŽDÝ MOTOCYKEL SKRÝVA OSOBNÝ PRÍBEH

V Anglicku existujú kni­hy s presnými informácia­mi o expedovaní motocyk­lov. Po zadaní čísla motora, rámu a prevodovky sa dá zistiť, kedy bol motocykel vyrobený, kto si ho objed­nal alebo akú mal výbavu. Je možné vypátrať majiteľa, čo je často omnoho zaují­mavejšie ako samotný mo­tocykel. Celé je to o pátra­ní a vyhľadávaní informácií. Aj v tom si kluby po celom svete pomáhajú. „Pokiaľ má motocykel správne číslo rámu, motora a prevodovky, len čo sa dohľadá z fabriky, dostáva označenie a certi­fikát o tom, že ide o vzácny kus, pretože je dochovaný s históriou, ktorú mal. Väč­šinou sa však stáva, že rám je iný, motor je iný. Kedysi nebola taká dostupnosť ná­hradných dielov. Keď sa nie­čo pokazilo, jednoducho sa to nahradilo tým, čo bolo k dispozícii. Preto je dnes toľko skladačiek,“ vysvetľu­je Karol Burger. Na predvoj­nových motocykloch bývajú aj tzv. regrutačné čísla. Keď prišla vojna, armáda ľuďom vzala dopravné prostried­ky, na ktoré si potom razili vlastné čísla. Dá sa teda zis­tiť, kde daný motocykel bo­joval a dokonca aj v akom pluku.

MOTIVÁCIE MLADÝCH SÚ RÔZNE

V mnohých krajinách nema­jú zberatelia Arielov svojich nástupcov v mladej gene­rácii. V Anglicku sú členmi klubov väčšinou muži oko­lo šesťdesiatky, čo vidno na zrazoch, kde sa stretáva­jú prevažne dôchodcovia. V Česku a na Slovensku sa však nájdu aj mladí ľudia, ktorí sa pre veteránov nad­chli. Mladá generácia má stále záujem zachovávať to, čo jej zostalo po predkoch. „Napríklad sa stáva, že náj­du v humne po starom ot­covi nejakú časť z motocyk­la. Rozhodnú sa teda hľadať chýbajúce diely, čo je často veľmi zložité. Motivuje ich však túžba zachovať rodinný poklad,“ hovorí Karol Bur­ger. Druhú skupinu mladých nadšencov tvoria technické typy, ktoré majú radi techni­ku a motocykle ich vyslove­ne zaujímajú. S takýmto historickým vozidlom sa môžete vydať na cesty len s historickým evidenčným číslom so zna­kom „H“. To vás oprávňuje premávať sa po ceste za ur­čitých podmienok. Na pride­lenie historického evidenč­ného čísla musí však vozidlo splniť viaceré technické a historické podmienky na premávku.

ANI ŠROT EŠTE NEPATRÍ DO STARÉHO ŽELEZA

Ak nájdete na povale nejakú zhrdzavenú časť z motocyk­la Ariel, prineste ho do Ariel klubu, kde mu členovia vdýchnu nový život. Klub spolupracuje aj s Múzeom dopravy v Rajeckých Tepli­ciach, kde sú motocykle sú­časťou stálej expozície. Do budúcnosti by chcel Ariel klub aj naďalej šíriť osve­tu týmto krásnym strojom a zároveň nájsť priestor, kde by mohla takmer stov­ka zrenovovaných moto­cyklov potešiť oči aj širokej verejnosti.