Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) roky narieka, že nemá dosť peňazí. Napriek tomu sa chystá vyplácať za každého operovaného pacienta sto eur navyše. Keby preplácala reálne náklady výkonov, bolo by všetko v poriadku. Sto eur na operovaného pacienta však pripomína uplácanie chirurgov.
Ak poisťovňa navýši platby na jednu skupinu pacientov, inej musí ubrať. VšZP teda diskriminuje pacientov, ktorí nepotrebujú operáciu. Liečba akéhokoľvek ochorenia vyvoláva u pacienta prirodzený strach a často aj obavy o život. Choroba a bolesť nie sú nič príjemné. Pri istej chorobe je potrebná liečba konzervatívna a inokedy zasa operačná. Indikácie liečby sa nesmú riadiť peniazmi, ale odbornými kritériami. Tak, ako sa nedá oklamať choroba, nesmie byť klamaný ani pacient. Peniaze patria poistencom, nie poisťovni Prostriedky verejného zdravotného poistenia musí VšZP rozdeľovať spravodlivo. Hoci sa tvári, akoby jej tieto peniaze patrili, nie je to pravda. Patria poistencom a sú určené na zdravotnú starostlivosť pre pacientov bez ohľadu na to, či si liečba ochorenia vyžaduje operáciu. Poisťovňa zjavne diskriminuje časť pacientov a nepriamo korumpuje chirurgov.
Dlhé čakacie lehoty na operácie sú jedným z mnohých problémov zdravotníctva. Pacienti čakajú aj dva roky. Na skrátenie lehôt VšZP uvoľnila minulý rok 21 miliónov eur. Výsledok sa, bohužiaľ, nedostavil. Zástup takmer 11-tisíc čakajúcich pacientov ostal nezmenený a lehoty sa neskrátili. Kde sa podelo tých 21 miliónov? Pravdepodobne boli použité na splatenie starých dlhov nemocníc, teda na ďalšie neefektívne oddlženie nemocníc.
Čo s ambulantnou sférou? Je viac ako naivné myslieť si, že sto eur navyše za operovaného pacienta skráti čakanie na operácie. Ide len o hru, z ktorej pacient nebude mať žiaden prospech. Čakacie listiny sú nedokonalé a neprehľadné. Otázkou je, prečo sa sleduje len čakanie na vybrané operácie. Ostatní pacienti nečakajú? Ak by to bola pravda, čakárne napríklad u neurológa, angiológa, ortopéda atď. by vyzerali inak. V ambulancii vyšetria bežne 50 a viac pacientov denne. Na prvovyšetrenie sa čaká viac ako tri mesiace. Ako poisťovňa pomôže týmto pacientom? Zvýši limit na vyšetrenia, nebodaj zlepší platbu za výkon? Okrem toho pacienti čakajúci na operáciu potrebujú predoperačné vyšetrenia. Tie sa vykonávajú ambulantne a poisťovňa ich má preplatiť. Zvýši limit na výkon vyšetrenia aj ambulantnej sfére? Alebo pacient, ktorý rovnako potrebuje ambulantné vyšetrenie, nie však operáciu, bude čakať ešte dlhšie?
Paušál nie je reálna platba
Aj laikovi musí byť jasné, že náklady na operáciu slepého čreva sú iné ako napríklad na odstránenie nádoru na mozgu. Pre poisťovňu sú tieto diametrálne odlišné ochorenia rovnaké. V oboch prípadoch poisťovňa doplatí rovnako po sto eur. Platby poisťovne za hospitalizáciu sú dnes v priemere na úrovni 70 percent reálnej ceny. Len jeden deň hospitalizácie, prípadne náklady na celkovú
anestéziu stoja reálne viac. Sto eur zďaleka nie je 30 percent, ktoré chýbajú. Každý pacient bez rozdielu potrebuje rýchlu, kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť. Krok poisťovne je diskriminačný.
Zvýhodňuje pacientov, ktorí potrebujú operáciu. Toto nie je riešenie a cesta isto nevedie ani cez nepriame uplácanie chirurgov.
Liečba zdravotníctva
Liečba, či už operačná alebo neoperačná, môže byť v princípe dvojaká. Ak poznáme príčinu ochorenia, liečime kauzálne. Ak príčina ochorenia liečiteľná nie je alebo sa nedá zistiť, sme odkázaní na liečbu symptomatickú - inak povedané, zmierňujeme príznaky. Pri každom pacientovi je potrebné individuálne rozhodnutie, liečba má medicínske kritériá. Každá liečba je od materiálnych statkov závislá, ale nesmie im byť podriadená. V slovenskom zdravotníctve je to presne naopak. Napriek známej príčine zlého fungovania zdravotnej starostlivosti kauzálnu liečbu neordinujú a odsúvajú zavedenie reálnej platby za výkon
MUDr. Milan Mrázik
Snímka archív
