Ako ste sa dali dohromady?
Boli sme partia kamarátov z rovnakého sídliska, poznali sme sa roky a mali sme radi hudbu. Taký ten neo-punk, vtedy fičalo Inekafe. V tínedžerskom veku nikto nemá ďaleko k myšlienke založiť si kapelu, takže keď si prvý z nás kúpil gitaru, druhý si vymodlil bicie, ja som si požičal starý mikrofón a keď bolo kde skúšať, bez váhania sme do toho skočili.
Môžete v krátkosti predstaviť každého vášho člena?
Ja som Lukáš, píšem texty, robím hudbu, hrám na gitaru, spievam a každému leziem do kapusty. Šoški hrá na base a robí vokály, mysľou strašne komplikované stvorenie. Brosko hrá sólo gitaru, jednu si aj sám vyrobil. Dúfam, že sa vyrábaním gitár bude živiť, vynesie mu to viac ako samotné hranie v kapele. (smiech) Šikovný je, samozrejme, v oboch smeroch. A bubeník Pe3k, svedomitý, seriózny, zodpovedný, motor kapely. Občas trošku stresuje, ale všetko otočí na srandu, keď je naozaj treba. Neviem a nechcem si predstaviť inú zostavu.
Aké máte hudobné idoly?
Ťažko povedať, každý má tých svojich a je ich veľa. Ale budem stručný. Za chalanov si dovolím tipovať. Šoški – Mark Hoppus, Pe3k – Tré Cool, Brosko – Slash. Ja? Neviem, možno Dave Grohl.
Ako vznikol ten názov - Bod Omylu?
Nebol som pri tom. Je to príbeh nášho bubeníka a bývalého gitaristu. Zvláštny príbeh a presne si ho nepamätám, aj keď som ho veľakrát počul. Viem však, že sa mi od začiatku nepáčil. Ale zvykol som si. Sú aj horšie názvy. Metalinda a tak.
Do akého hudobného štýlu by ste sa zaradili?
Hrávali sme punkrock. Ako každý, kto začína a nevie hrať. Potom sme ho začali ponímať trochu melodickejšie, neskôr sme pridali rockové prvky. Teraz sa nevyhýbame ani hardcorovým zákutiam. Ale máme radi aj rokenrol. Na konečnom výsledku sa asi odzrkadľuje to všetko. Taká zmes rôznorodých vplyvov prefiltrovaná cez našu autorskú predstavu.
Koľko trvá zloženie jednej vašej pesničky v priemere a ako prichádza inšpirácia na skladanie songov?
Inšpirácia príde nečakane. Nepíšem veci nasilu. Keď ma niečo štve, píšem o tom. Keď milujem, píšem o tom. Keď sa cítim fajn, píšem o tom. Keď by som si najradšej prehnal guľku hlavou, píšem o tom. Musí to byť spontánne. Trvá to tak dlho, ako som práve lenivý. Ak necítim potrebu dokončiť pesničku pol roka, ostáva nedokončená. Jej náčrt sa ale z hlavy nevytratí.
Predstavíte trošku viac a komplexnejšie váš album?
Mám nás vychvaľovať? (úsmev) Neviem, mala by to byť skôr práca pre kritika a poslucháča, ale skúsim. Mladícka energia, výbušnosť, úprimnosť, chytľavé texty, agresívne gitary, rýchle rytmy a melodické refrény. Teda tak sa vraj povráva. Album bol nahratý v GM Studio a obsahuje 14 piesní. Produkovali sme si ho sami. Spolupracovalo na ňom niekoľko zaujímavých hostí: Roman Birkuš (The Paranoid), Slavo Kvasňovský a Laco Réti (obaja Známe Tváre), Martin Roženek (Ador Dorath) a sólový saxofonista Matúš Tomala. O obal sa postarala výtvarníčka Petra Možješová. Vyšiel k nemu videoklip Svet ťa núti a v marci vyrážame na ZULAH Tour, kde ho podporíme koncertmi po celom Slovensku.
Majú to podľa vás vychádzajúce mladé slovenské kapely ťažké - presadiť sa?
Rozhodne. Ak nevyčnievaš z radu obrovským nadaním alebo nemáš kontakty na správnych miestach, v hudobnom biznise neexistuješ. Otázka je, či to chceš robiť zo srdca pre ľudí, alebo pre peniaze. Trebárs 50 verných fanúšikov na vlastnom koncerte by som nevymenil za 300 unudených pohľadov na dobre zaplatenom firemnom večierku. Poteší každé jedno predané CD, každá nová tvár v klube, každý mladý človek ležiaci v tráve na festivale, poklepkávajúc si nohou rytmus našej piesne. Celé je to intímna záležitosť. Výmena myšlienok, odkazov a reakcií medzi hudobníkom a poslucháčom. Krásna vec (úsmev).
Petra Vörösová
Snímka archív kapely
