Do prvého čítania sa dostal návrh novely zákona o hazarde. Týka sa zvýšenia poplatkov za automaty, koncentrácie väčšieho počtu výherných automatov (minimálne 15) do jednej prevádzky, v dôsledku čoho by mali zaniknúť drobné herne. Dedinské podniky s jedným či dvomi strojmi by sa mali tak od hazardu úplne odstrihnúť. Takisto si má štát posvietiť na sociálne slabšie skupiny a patologických hráčov. Pri vstupe do herne sa musí hráč preukázať občianskym preukazom, na základe ktorého služba skontroluje, či nie je poberateľom sociálnych dávok. O zákaz vstupu do herne budú môcť požiadať aj rodinní príslušníci gamblerov. Daňoví kontrolóri budú do herní chodiť prezlečení za bežných hráčov.
ŽILINA NEPRIŠLA S PETÍCIOU
Niektoré mestá vyhnali zo svojich ulíc hazard úplne. Ide o Galantu, Levoču a len nedávno aj Ružomberok, kde majú do polroka skončiť všetky herne. V Žiline bol pripravený návrh VZN na nie úplný zákaz herní a hracích automatov, ale na obmedzenie času ich prevádzky. Pripravil ho poslanec Peter Fiabáne, ktorý ho však napokon z rokovania stiahol. Mal k tomu prisľúbenú podporu Klubu nezávislých poslancov. Poslanec Ľubo Bechný, člen klubu: „Bežné reštauračné zariadenia na území mesta Žiliny sú totiž proti herniam diskriminované svojou obmedzenou otváracou dobou. Niektoré herne sú dokonca otvorené nonstop a predávajú sa v nich bežne aj alkoholické nápoje. Návrh mal vniesť určitú spravodlivosť do systému, keď navrhoval otváracie hodiny do 24. h a piatok a sobotu do 4. h. Návrh však vyvolal pomerne značné aktivity zo strany prevádzkovateľov automatov, kedy oni argumentovali, že investovali veľa peňazí do hracích strojov, splácajú ich cez lízing a obmedzenie otváracích hodín by ich značne poškodilo. Tiež argumentovali, že oni poznajú svojich klientov a tých, ktorí sú závislí, už do herní nepúšťajú.“ Domnieva sa, že riešenie je v kompetencii štátu. Napokon, ministerstvo financií vydáva licencie na ich prevádzku, nie mestá a obce. „Osobne si myslím, že aj v prípade zákazu na území mesta by sa hráči presunuli do okolitých miest, prípadne do ilegálnych herní. Preto túto závažnú problematiku treba riešiť na úrovni celého štátu zákonom schváleným v Národnej rade SR,“ hovorí poslanec Ľubo Bechný. Kým v Bratislave je mimoriadne silná občianska iniciatíva a obmedzenie alebo zrušenie hazardných hier riešia aktivisti petíciou, v Žiline sú podľa neho takéto snahy ojedinelé. Napriek tomu, že herne dávajú živobytie ľuďom, ktorí sú v nich zamestnaní, činnosť týchto podnikov je pre poslanca Petra Ničíka viac negatívna ako pozitívna. „Som zato, aby sa činnosť herní a prevádzka hracích automatov aj v Žiline čo najviac obmedzili. Otázkou je, či po likvidácii herní či veľmi sprísnených podmienkach neprejde tento biznis do ilegality, kde bude veselo fungovať ďalej, no už bez platenia daní. Napríklad v Česku je po sprísnení legislatívy 402 nelegálnych herní,“ podotýka. Za zákaz herní v Žiline bojuje aj poslankyňa Iveta Martinková. V Centre pre liečbu drogových závislostí v Považskom Chlmci sa v súčasnosti žiaden pacient s diagnózou patologické hráčstvo nelieči. „Ročne je tu s touto diagnózou hospitalizovaných približne 10 pacientov. Tento problém je často spájaný s primárnou závislosťou na alkohole alebo drogách, gambling je sekundárna závislosť,“ informuje hovorkyňa žilinskej nemocnice Viera Jurčiová.
HAZARD TU BOL EŠTE PRED HERŇAMI
Stanislav Mikolaj, konateľ spoločnosti VIX na problematiku poukazuje aj z druhej strany. „Žiadne podnikanie na Slovensku nie je také kontrolované ako toto. Ide o štátny dozor a ďalšie kontroly. V Žiline máme 13 prevádzok a už ich ďalej nebudeme rozširovať. Takisto sme obmedzili reklamu a vizuálny smog. Snažíme sa riešiť požiadavky od ľudí. Nemáme záujem o konflikty ani o problémových hráčov, ktorí robia doma zle. My dokonca už teraz zabezpečujeme, že keď k nám príde rodinný príslušník hráča a nechce, aby sme ho do herne púšťali pre existenčné či iné dôvody, vyhovieme mu. Takisto sme už pred tromi rokmi vo svojich prevádzkach zakázali vstup osobám mladším ako 18 rokov, čo chce teraz ošetriť zákon. Mňa neteší, keď je niekto gambler. Na druhej strane, ja osobne žiadneho nepoznám,“ hovorí. Vývoj okolo novely zákona o hazarde sleduje. „Je tam veľa vecí ošetrených. Len si neviem predstaviť, aký to bude mať dopad. Výherné automaty v pohostinstvách, ktoré sú tŕňom v oku v dedinách, by mali zmiznúť. Polovicu prevádzok budú musieť zavrieť, lebo nevyžijú, pokiaľ chcú podnikať legálne. To sa stalo v Maďarsku. Okrem toho, keď zrušia kamenné prevádzky, začne sa biznis na internete. Ľudia si tie cestičky nájdu. Veď hazard tu bol ešte pred herňami, chlapi oddávna hrávali po krčmách karty. Hazard pravdepodobne nezmizne, obávam sa skôr, že sa takto rozmôže čierny biznis a nebudú z toho peniaze ani pre mesto, ani pre štát,“ domnieva sa. Podľa Stanislava Mikolaja ide o podnikanie ako každé iné. „Podnikáme legálne, máme licencie, sme daňoví poplatníci. Vnímam ako nefér, ak chce niektoré mesto naše podnikanie zakázať. Roky sme budovali firmu, teraz niekto príde a ukáže na nás, že sme zlí? Pritom nepozná nás, ani princíp nášho podnikania, ale len z princípu, že ide o herne?“ dodáva trpko na záver. Novela zákona o sprísnených podmienkach v oblasti hazardu by sa mala v najbližších dňoch dostať do druhého čítania.