STRÁNSKE. MOJŠOVA LÚČKA. Dnešná doba nezištnej pomoci veľmi nepraje. Stále sa ale nájdu ľudia, ktorí sú ochotní urobiť niečo len tak, bez finančnej odmeny. Podobne sa zachoval aj Anton Ursík zo Stránskeho. Pre kaplnku, ktorá už tristo rokov chráni brehy Váhu, vyrezal drevený oltár.
Kaplnku rekonštruovali obyvatelia Mojšovej Lúčky a okolia od roku 2006. Vybudovali pri nej krížovú cestu, upravili okolie. Svätostánku ešte chýbal dôstojný oltár, preto požiadali o pomoc dobrých ľudí cez noviny. Inzerát oslovil 64-ročného Antona Ursíka, vyučeného stolára, ktorý sa venuje i rezbárstvu. Slovo dalo slovo a práca na oltári sa mohla začať.
„Robil som na ňom asi dva týždne. Chodil mi pomáhať pán Bitto, ktorý opravoval kaplnku. Použili sme mäkké drevo, dokopy to zlátali, natreli a už to bolo,“ rozpráva 64-ročný stolár a rezbár v jednej osobe zo Stránskeho.
O finančnej odmene nemohla byť ani reč. „Nechcel som za to nič. Som chorý. Doktori ma síce liečia, ale pre mňa je najväčší liek Boh. Ten mi pomáha,“ vysvetľuje dôchodca, ktorého niekoľko rokov kvári cukrovka a rozštiepená chrbtica.
Napriek zdravotným ťažkostiam sa ale nesťažuje. Je rád, že môže pomôcť, kde sa dá. Najradšej vyrezáva sakrálne predmety, ako kríže, sošky svätých, ale i oltáre, dvere alebo okná do kostolov. Zväčša zadarmo. „Keď mi niečo dali, tak mi dali. Keď nie, tak nie. Bol som spokojný po jednej aj druhej stránke,“ hovorí.
Život sa pritom s pánom Ursíkom nemaznal. Najprv mu vyhorela celá dielňa, potom mu pri práci fréza amputovala časť prstov na pravej ruke. „Prácu mi to síce sťažilo, ale človek musí byť tvor vynaliezavý, aby to všetko nejako predbehol. Napríklad skrutkovač už v rukách neudržím, tak som si na to zadovážil techniku,“ dodáva.
I keď je dnes na dôchodku, stále sa nájde nejaká práca doma alebo v dielničke, ktorá ho zamestnáva. Na otázku, čo má v pláne najbližšie zmajstrovať, odpovedá, že urobí to, čo príde. Nič neplánuje. Možno by len rád dokončil tvár drevenej sošky Panny Márie, ktorú už istú dobu odkladá.
-ms-
Snímka autorka
