Kuneradský zámok, významnú kultúrnu pamiatku, nachádzajúcu sa neďaleko obce Kunerad vo Svitačovskej doline, pred piatimi rokmi zachvátil požiar. To, že objekt utrpel veľkú ujmu a chátra, má pripomenúť aj výstava, ktorá sa v týchto dňoch nachádza v Kultúrnom dome obce Kunerad.
Zámok postavený šľachtickou rodinou Balestrém v roku 1916 zohral významnú úlohu počas Slovenského národného povstania. Vtedy bol prvýkrát v septembri 1944 vypálený nemeckými vojskami. Po 2. svetovej vojne štát zámok zrekonštruoval a odvtedy slúžil ako liečebňa pre pacientov. Zamestnával tiež množstvo obyvateľov z obce Kunerad a z Rajeckej doliny. Po privatizácii zámku v deväťdesiatych rokoch sa dostal do súkromných rúk a jeho brány zostali pre pacientov, ale aj pre širokú verejnosť zatvorené. Zámok začal pomaly chátrať. Nádej pre obyvateľov Kuneradu a pre turistov oživila opätovná rekonštrukcia zámku, ktorá sa začala v roku 2009. Radosť ľudí však predčasne ukončil obrovský požiar 10. marca 2010, ktorý pokračoval menším požiarom o šesť dní neskôr. Aj 5 rokov od tejto udalosti ľudia veria, že sa podarí navrátiť opätovnú slávu kaštieľa a znova sa stane vyhľadávaným miestom turistov. K tomu má prispieť aj výstava zozbieraných fotografií aktivistov a fotografov Miroslava a Michala Bellana – otca a syna, ktorí mapujú históriu zámku. „Nemali by sme si ničiť to, čo nám tu zostalo po predkoch. Bol by som rád, keby výstava iniciovala nejakú činnosť, vďaka ktorej by opäť zámok povstal. Fotografie sa nám podarilo počas 5 rokov od požiaru zozbierať od rôznych ľudí, niektorí sa zmobilizovali prostredníctvom sociálnej siete, niektorí ma priamo oslovili s tým, že by mi chceli doniesť fotografie a prispieť tým k tejto, hádam, najväčšej zbierke fotografií o Kuneradskom zámku. Mnohé som nafotil sám, a to aj bezprostredne po vypuknutí požiaru, na týchto miestach ma doteraz mrazí,“ povedal Miroslav Bellan.
Približne 300 vystavovaných fotografií zachytáva nielen mnohé momenty histórie zámku a priebeh druhého požiaru, ale mapujú aj stav zámku počas nasledujúcich 5 rokov po ňom. Ako fotograf Miroslav Bellan vysvetlil: „Kuneradský zámok má pre miestnych obrovskú hodnotu, aj vo mne evokuje moju mladosť, žijú tu moji rodičia a príbuzní. Každý, kto tu žije, ho pozná a má s ním spojené spomienky, konali sa tu rôzne oslavy a podujatia, je okolo neho nádherné prostredie a príroda. Výstava má okrem iného pripomenúť, aký bol Kuneradský zámok kedysi a, bohužiaľ, aký je dnes.“
Ako v tejto súvislosti povedala starostka Kuneradu Monika Kavecká, v minulých rokoch pri Kuneradskom zámku namerali dokonca najčistejší vzduch na Slovensku, čo ho predurčuje ako lukratívne miesto pre kúpele. Kuneradský zámok bol dominantou obce Kunerad. „Bola tu dotiahnutá infraštruktúra a dobrá zamestnanosť. Už ako malé deti sme boli zžití so zámkom. Vystupovali sme tu v rámci rôznych osláv. My však ako obec nemáme dosah na to, aby sme riešili stav tejto kultúrnej pamiatky, keďže je v súkromných rukách.“ Ako ozrejmil na vernisáži riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Žiline Miloš Dudáš: „Kauza obnovy objektu je momentálne na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pretože vlastník Kuneradského zámku sa s pamiatkarmi vo veci obnovy súdi.“
Obyvateľka Kuneradu Jarmila Koššová pôsobila 20 rokov v obci Kunerad ako učiteľka a na Kuneradský zámok si spomína veľmi dobre. Pamätá si všetky jeho premeny a aj prvotný požiar v roku 1944. „Pravidelne tam chodili speváci a hudobníci z Kuneradu a ja som vždy chodila ako učiteľka s deťmi s nacvičeným programom. Na druhý požiar spred 5 rokov si pamätám, akoby to bolo dnes. Je mi to nesmierne ľúto, pretože Kuneradský zámok bol odjakživa pýchou Kuneradu, robila tam tretina občanov. Gróf Balestrém, ktorý ho dal postaviť, to zamýšľal ako sídlo pre stretnutie cisárov. Zámok mal dokonca svoju elektrinu, vyrábali ju turbíny na potoku. Zo spomienok pamätníkov viem, že grófstvo si vedelo vážiť pracovitosť kuneradských ľudí a dokonca gróf Balestrém daroval obci Kunerad starovekú hasičskú striekačku a zvon, ktorý je tu doteraz,“ konštatovala so slzami v očiach Jarmila Koššová.
Výstava symbolicky otvorená vernisážou v predvečer výročia pamätného požiaru 9. marca bude pre verejnosť sprístupnená do 31. marca.
Ľubomíra Goljerová
Snímka autorka
