Keď sa z rodného domčeka pozrel na juh, naskytol sa mu pohľad na hrebeň Nízkych Tatier, a keď na západ, videl Veľký Choč. Niet divu, že ho tam odmala ťahalo. „Už vtedy som si pomyslel, že vystúpiť na tieto vrcholy, to by bolo niečo!“ spomína si. Príležitosť na seba nenechala dlho čakať. Už ako desaťročný sa na školskom výlete „štveral“ popri lyžiarskom vleku zo Štrbského Plesa na Solisko. Neskôr v pionierskom tábore vo Varíne vystúpil na fatranský Kriváň. „Veľmi sa mi to zapáčilo, no potom som sa pre plnenie školských povinností mladého stavbára turistike odmlčal. Po maturite som dostal umiestenku na Pozemné stavby Žilina a potom sa to začalo. Vtedy existovala TJ Pozemné stavby, ktorej dobré meno robili volejbalisti. V roku 1967 sa tam založil aj turistický klub a turisti si zvolili do svojho čela uznávaného ekonóma Ing. Svitanu. Ten vytváral pre turistov výborné podmienky takmer štvrťstoročie a ja som bol pri tom,“ opisuje. V roku 1974 dostal možnosť absolvovať Horolezeckú školu JAMES Vysoké Tatry. Horolezeckú maturitu absolvoval na Žabom koni a postupne zdolával ďalšie tatranské štíty. Na Gerlachu stál trikrát, ďalej navštívil Vysokú, Ľadový štít, Lomnický štít, Zlobivú, Prostredný hrot, Baranie rohy, Čierny a Kolový štít, Čubrinu, Štrbský štít a rad ďalších.
NA MONT BLANC AJ NA OLYMP
Keď značkované tatranské chodníky a ostatné hory bývalého Československa dobre spoznal, zažiadalo sa mu viac. „Turisti Pozemných stavieb organizovali aj akcie do hôr Poľska, Bulharska a bývalej Juhoslávie. Po nežnej revolúcii a po otvorení možností vycestovať aj do štátov západnej Európy som využil možnosť dostať sa do turistického klubu KST Plynárne Žilina. Turistiku tu organizoval Tonko Rechtorík ešte na vyššej úrovni. Veď pravidelne každý rok navštevovali v lete zahraničné hory a more a v zime išli na lyžiarske túry,“ hovorí Zdeno Šlauka. A tak s týmito turistami vystúpil aj na Mont Blanc (4870 m n. m.), Weissmies (4023 m n. m.), na najvyšší vrch Pyrenejí Pico de Aneto (3404 m n. m.), na Marmoladu (3342 m n. m.) v talianskych Dolomitoch, Galopingen (2469 m n. m.) v Nórsku, Monte Cinto (2706 m n. m.) na Korzike, dokonca na samotný Olymp (2918 m n. m.) v Grécku. „Odolal len Matternhorn vo Švajčiarsku, ktorý bol pre zlé počasie nedostupný. Avšak aj nocľah na chate Hörnlihütte vo výške 3260 m n. m. bol pôžitkom,“ podotýka vášnivý turista a milovník hôr. Ako však dodáva, nielen výstupy na vrcholky, ale aj pobyty v kempoch pri brehoch Atlantiku, Egejského a Stredozemného mora mali svoje čaro a zanechali spomienky. V konečnom dôsledku, príroda je obdivuhodná vo všetkých svojich podobách. Po desaťročnom pôsobení u plynárov sa znova vrátil k stavbárom.
NAJLEPŠÍ TURISTA OKRESU!
V jeho živote zohrávali dôležitú úlohu nielen pôžitky z turistiky, ale aj šport. „V športových kluboch som robil kronikára, člena výboru, písal som do Žilinského večerníka, pomáhal pri výstavbe lyžiarskych vlekov vo Vrátnej a v Rajeckej Lesnej, pri výstavbe športových zariadení TJ Pozemné stavby, bol som rozhodcom lyžovania, spoluautorom turistických sprievodcov a ako projektant-aranžér som vyhotovil takmer 2000 reklamných pútačov pre žilinské halové športy,“ menuje. Ako cvičiteľ turistiky takisto pomáhal pri organizovaní výstupov a rôznych akcií. Dnes pomáha obnovovať turistické značky na Dubni či Straníku. Popýšil sa tiež Zlatým odznakom KST, ktorý dostal pri svojom životnom jubileu, no najväčšiu hodnotu má preňho ocenenie najlepšieho turistu okresu Žilina. Bolo to v roku 1986. „Pohár a diplom mi vtedy odovzdal v športovej hale na Bôriku sám Karol Polák, redaktor Slovenskej televízie,“ spomína si.
Organizovaným turistom je Zdeno Šlauka už celé polstoročie. A pri jeho jubilejnom turistickom bilancovaní nemôže nespomenúť rodinu, ktorá ho vždy podporovala. „Chcem sa poďakovať aj tomu Najvyššiemu za dobré zdravie. Moje poďakovanie patrí aj všetkým tým, čo vytvárali dobré podmienky pre tento šport. A v súčasnosti chcem vysloviť aj prosbu, aby naša príroda bola čistá a prístupná pre najširšie vrstvy všetkých generácií a aby v nej zažili veľa pekných chvíľ. Veď turistika je ten najlepší relax a odporúčam ju v každom veku,“ uzatvára 78-ročný turista telom i dušou.
