V súťaži, ktorá prevetrala 12 umeleckých škôl, sa na prvom mieste vo svojej kategórii umiestnil mladý rodák z Terchovej – Pavol Pažičan.
Druhý ročník súťaže vyhlásila v rámci školského roka 2013/2014 Súkromná základná umelecká škola v Lučenci na Gemerskej ceste č. 1 v spolupráci s Maticou slovenskou v Lučenci. Základná umelecká škola Ladislava Árvaya sa na nej, samozrejme, zúčastnila a hneď zaznamenala niekoľko úspechov, z ktorých najmilšie prekvapila malá, neskrotne umelecká duša – Terchovčan Paľko Pažičan z triedy pani učiteľky Mgr. Art. Michaely Mikovčákovej, ktorá je zároveň na ZUŠ Ladislava Árvaya aj vedúcou výtvarného odboru. Prezradila, že do súťaže posielali pestrú paletu prác a zhruba 15 žiakov: „Z našej školy vyhrali traja, v každej kategórii jeden. Paľko Pažičan sa umiestnil na prvom mieste v najstaršej kategórii. V kategórii do jedenásť rokov triumfoval Samuel Karko. Tretiu kategóriu, ktorej hornou hranicou bol vek sedem rokov, bravúrne zvládla Anka Chmeliarová. Obsadila tretie miesto.“
Pavol je žiakom ôsmej triedy základnej školy a na základnej umeleckej škole sa ocitol vďaka obzvlášť milej zhode náhod. Pani učiteľka Mikovčáková sa stretla s jeho maminou u lekára, pričom Pavlova mama sa nechala počuť, že jej syn si veľmi rád kreslí, a tak slovo dalo slovo a Pavol sa stal od septembra žiakom ZUŠ v Žiline. „Musím fakt uznať, že je šikovný. Väčšinou len zadám prácu a on usilovne pracuje sám. Je naozaj výborný kresliar a korekciu ani nepotrebuje,“ hovorí pani učiteľka Mikovčáková.
Vyhlasovateľ súťaže – ZUŠ v Lučenci otvoril aj tento rok 2. ročník súťažnej prehliadky výtvarných prác ZUŠ v rámci regiónu, ale aj zo širokého okolia: Žilina, Banská Bystrica, Balog nad Ipľom, Žarnovica, Stropkov. V minulom roku bolo do súťaže zapojených päť ZUŠ. Tento rok sa zapojilo až 12 umeleckých škôl s 227 prácami. Témou bola Antická mytológia, ktorá bola jednoznačne inšpirujúcou témou pre detskú tvorivú činnosť. Otvorenie prebiehalo v Dome Matice slovenskej, kde boli víťazom odovzdané diplomy a ceny. Boli udelené aj čestné uznania.
Petra Vörösová
Snímka archív Michaely Mikovčákovej
