Film Koza Ivana Ostrochovského navrhla Slovenská filmová a televízna akadémia na prestížnu cenu Oscar v kategórii cudzojazyčný film.
ŽILINA. Snímka mala premiéru na tohtoročnom Berlinale a na konte má už jedenásť ocenení. Drámu Koza mali Žilinčania možnosť vidieť po prvýkrát 11. 9. na Stanici Žilina-Záriečie, kde sa konala aj diskusia s režisérom Ivanom Ostrochovským. Krátko nato sme sa dozvedeli, že spomedzi siedmich filmov vybrala Slovenská filmová a televízna akadémia práve Ostrochovského hraný debut, aby sa uchádzal o Oscara.
Koza je príbeh, ktorý vychádza zo života starnúceho rómskeho boxera Petra Baláža. Stvárňuje cestu za jeho poslednou prehrou. Ide o hranú snímku, no v mnohom je biografický.
Nepraje nikomu vyrastať bez rodiny
Hlavný protagonista Peter Baláž žije na Bratislavskej ulici. Odkedy film putuje po festivaloch, cestuje do zahraničia, naposledy navštívil Kanadu. No vždy sa vracia domov, do takzvaného žilinského geta. „Život sa mi ani po filmovaní veľmi nezmenil. Ale je pravda, že ľudia na festivaloch ma oslovujú a aj známe osobnosti mi podávajú ruku, aby mi povedali, že môj príbeh je smutný, ale páči sa im, a že ma uznávajú. Aj keď som na dne, chcem sa mať v živote lepšie. Život je ťažký, ale musím bojovať a snažiť sa,“ hovorí.
Vo filme mu prinášajú údery nielen v ringu, ale aj v živote. Má v skutočnom živote radosť? „Nemám veľmi z čoho. Od 13 mesiacov som bol vychovávaný u starej mamy, nie pri vlastných sestrách, bratoch, pri vlastnej rodine, a to ma stále bolí. Mám taký pocit, že nikam nepatrím. V mojom ponímaní každý potrebuje svoju rodinu, niekomu sa otvoriť, vyrozprávať,“ hovorí. Celý život mu rodina chýbala a vo filme sa o ňu snaží on. V reálnom živote sa mu to nepodarilo. „Mal som rodinu, mám krásnu dcérku, ktorú ľúbim, ale bolí ma, že nie je vychovávaná pri mne. Po 15 rokoch ma priateľka opustila, odišla za iným a vydala sa zaňho. Život je už taký, čo už,“ hovorí.
Filmári sa mu snažia vyjsť v ústrety aj finančne, no má vraj ešte veľa nevyriešených problémov. „Bývalá priateľka mi zanechala na byte dlh, nejakých 1000 eur, a ja dúfam, že keď to vyplatím, dostanem sa k lepšiemu bývaniu. Chcem žiť v slušnej lokalite, nie v osade, kde to je samý kriminál,“ opisuje.
Peter Baláž alias Koza.
Zlomený nos na „dennom poriadku“
Peter pochádza z rodiny, kde má box tradíciu. „Otec je majster sveta v US Army, starší brat išiel v jeho šľapajach, bol reprezentantom ČSFR, majstrom Československa a zobralo to aj mňa. Začal som kvôli tomu, aby si ma môj otec, moja vlastná rodina, všimla. Bol som na majstrovstvách Európy i sveta a na olympiáde. Začal som v 13 rokoch, teraz mám 41. Dodnes som reálny boxer a chodím ešte občas zápasiť,“ pokračuje Koza, ktorý dostal prezývku podľa toho, že ho ako dieťa kŕmili kozím mliekom.
Vo filme sú zobrazené skutočné boxerské zápasy. „Bolo tam aj niečo namaskované, ale keď ma zbili, tak reálne. Boxer musí zniesť ako výhru, tak aj prehru,“ hovorí. Je to tak aj v skutočnosti – hoci ide zo zápasu so zlomeným nosom, keď mu aj hneď príde ponuka, ide do ringu znova. „Ani vám nejdem hovoriť, koľkokrát som mal zlomený nos. Ale je to môj koníček, môj chlieb. Nemám si ako inak zarobiť peniaze, nie som vyučený v ničom, takže som nútený boxovať, pokiaľ mi dajú šancu. Ale najradšej by som chcel vzdelávať mladých ľudí,“ dodal.
Jeho dlhoročným snom je trénovať deti a mládež. Má trénerský kurz, no to je v jeho situácii málo, treba mu ešte priestory, náradie, financie. „Chcel by som moje schopnosti odovzdať mladým. O to sa snažím už dlhšie, akurát som natrafil na nesprávnych ľudí. Bez peňazí sa to nedá riešiť,“ podotýka Peter.
Okrem boxu pričuchol aj k hereckému remeslu. „Nedávno som v Prahe nakrúcal film Červený kapitán. Keď filmári môžu, tak ma kdesi odporučia. Veľmi ma to baví a asi to zbadali,“ myslí si.
Ako reagoval, keď zistil, že sa Koza pokúsi získať Oscara? Peter sa pousmial: „Človek na také ani nepomyslí, beriem to s nadhľadom. Neviem si vlastne ani predstaviť, že by mi to dokázalo zmeniť život.“
Veronika Cvinčeková
Snímky autorka, Sentimental film
