Problém s diviakmi začína byť v niektorých mestských častiach neúnosný. „Diviaky sa už osmelili nielen na sídlisku Hájik a v Závodí, ale už sú doma aj v Bánovej. Pred letnými prázdninami si dokonca po 7. h ráno pokojne vykračovali po námestí v skupine asi 12 kusov, a to už pomaly začali deti chodiť do školy. Dokonca sa naučili chodiť aj do areálu školy. Potulovať sa nadránom v Bánovej by som teda moc neodporúčal. A vôbec už neplatí, že by diviaky využívali iba nepokosené trávy a úkryty. Celé leto robili a aj robia nájazdy na brehy a územie popri Rajčianke, kde pekne poryli aj každý týždeň kosenú zem. Beriem, že sa o to pričinil v určitej miere človek. Otázka je, dokedy budeme čakať, až sa stane niečo zlé,“ hovorí Marián z Bánovej. Podľa jeho slov sa pri volaní o riešení problému kompetentní odvolajú na to, že si majú dobre oplotiť záhradu. „Plot sme opravovali už dvakrát. Susedia si na ploty zvárajú rôzne konštrukcie alebo si zaobstarali elektrické „ohradníky“. Poľovníci zase nemôžu strieľať v intraviláne. Mladé diviaky, ktoré tie staré naučili chodiť blízko obydlí, sa už asi ťažko naučia chodiť inde,“ dodáva. Pani Jana zo Závodia býva pod horou a týchto nepovolaných štvornohých hostí má za plotom takmer denne. A nielen za plotom. „Prichádzajú ako hodinky o 19.45 h, ale aj za bieleho dňa. Sú tam nejaké slivky, aj keď úroda moc tento rok nie je. Aj podryjú plot, vyryjú zemiaky, zožrali mi fazuľu, kapustu aj hrozno. Mám strach, len ich počujem mľaskať a krochkať, utekám preč,“ hovorí a dokonca upozorňuje aj na medveďa. „Aj ten sa tam niekedy prejde, zvykol si, že je tam sad. Nie je to trvalé, len v tom období, keď slivky dozrievajú.“ Mesto o tomto probléme vie. V minulých rokoch v súčinnosti s poľovníkmi pristúpili k organizovanému odstrelu aj veľkému čisteniu porastov v okolí Slnečných schodov z Hájika do Závodia.
„Jedine poľovníci môžu tento problém vyriešiť. My vyzývame obyvateľov dotknutých oblastí na udržiavanie parciel, aby nevyhadzovali pokosenú trávu a ovocie, čo diviaky láka,“ upozorňuje hovorca mesta Pavol Čorba. Obyvatelia, ktorí majú svoje pozemky oplotené, sú vraj vo výhode. Obrátili sme aj na Obvodnú poľovnícku komoru v Žiline. „V prípade Bánovej, a to isté platí pre celú časť Hájika a Závodia, je užívateľom poľovnícke združenie Hubertus Strážov, a to pristupuje nanajvýš zodpovedne k plneniu jedinej činnosti, ktorá je účinná – k lovu,“ ubezpečuje predseda komory Peter Marčulinec. Druhá možnosť je odlákať zver do iných lokalít poľovného revíru, ktoré sú vzdialené od obydlí, a to krmivom, ktoré je pre nich atraktívne. „Oni potom vyhľadávajú tieto miesta a nenavštevujú ľudské príbytky,“ dodáva.
Peter Marčulinec zároveň upozorňuje na ďalší problém. „Pred 20 rokmi sme prízvukovali, aby sa čosi robilo proti návštevám motoriek a áut v lesoch. To je najhoršie, čo sa mohlo stať. Diviačia zver si zvykla na ruch a zistila, že sa ich nemusia báť. Tak prečo by nešli za dedinu za posledné domy, kde sú neošetrené sady, húštiny a vyhodené odpady z rolí a zo záhrad? Keď sa prejdem poza Bytčicu, kto má čo v záhrade, staré jablká a podobne, to je poza dedinu. Našťastie, tu diviaky nemôžu prísť, lebo je tu železnica a Rajčianka, ale v Bánovej im nič nebráni,“ hovorí poľovník. Apeluje teda aj na občanov a vzájomnú spoluprácu. „Toto veľmi často poľovníci pociťujú ako hru na jednu bránku, na tú našu. My sa nevymaňujeme zo svojich povinností, no zver vyženieme motorkami z tichých dolín, kde mali pokoj a takisto vyvážame haldy odpadu za dedinu. Z toho vznikne kom-post s kvantom chrobače a nič iné tie diviaky nechcú. Dynamika lovu je obrovská, ale toto si robíme my,“ dodáva. Organizované odstrely vraj neprinášajú ani zďaleka efekt, ktorý majú mediálne. Poľovníci trvajú na tom, že aj keď lovia vo veľkom, aby udržali normované stavy, jednoducho nemôžu uloviť všetkých. „Iná zver z iných teritórií ľahko obsadí uvoľnené teritóriá. Príde, pokiaľ bude mať za čím,“ pokračuje.
Marián z Bánovej prišiel so zaujímavým návrhom. „Nebolo by jednoduchšie vytvoriť kontrolovaný zverník, niečo na spôsob ZOO, kde by sa tieto diviaky mohli umiestniť a pokojne nažívať bez ohrozovania ľudí? Nie je to nič neobvyklé. V Nemeckom meste Schweinfurt, ktoré má asi 53-tisíc obyvateľov, vytvorili práve takýto park pre divožijúce zvieratá, ale aj pre diviaky, kde ich môžu obyvatelia navštevovať a deti kŕmiť,“ opisuje. Mesto nad tým neuvažuje. „Je to divá zver, preto by obyvatelia nemali svojvoľne vyhľadávať jej prítomnosť,“ vyjadril sa hovorca mesta.
Diviaky navštevujú aj miesto posledného odpočinku. O ich návšteve na Novom cintoríne sme už písali. Hoci je areál kompletne oplotený, pletivo nie je porušené a sú zabezpečené pravidelné kontroly uzamykania hornej brány, v urnovom háji predsa našli pozostalí porušený hrob a rozhádzané kvetináče. Vedľajší hrob bol v poriadku, takže to nespôsobilo počasie.
Riešením na cintoríne je výrub stromov a náletových drevín, kde sa môžu zdržiavať diviaky, pre ktorých je daná lokalita prirodzeným prostredím. „Na tomto probléme sa pracuje v súčinnosti s poľovníckym zväzom a ochranárskym združením. Náletové dreviny okolo urnového hája sa budú odstraňovať v októbri. Prvá brigáda sa uskutočnila v nedeľu 9. 10., druhá bude v piatok 14. 10. Na tejto brigáde sa zúčastnia primátor, zamestnanci mestského úradu, vojaci, príslušníci mestskej polície a zamestnanci spoločnosti ŽILBYT – správcu pohrebísk,“ dodáva Pavol Čorba. Na Novom cintoríne plánujú odstrániť zhruba 1 ha náletových drevín.
