Vaše prvé kroky do futbalovej Žiliny viedli práve cez Žilinský večerník, však?
Áno, rodičia ho pravidelne čítajú a mám pocit, že v športovej sekcii mi otec ukázal oznam o nábore mladých Šošonov. Potom sme to začali riešiť, predtým som sa v Rajci venoval futbalu, tenisu aj basketbalu a hovorili sme si, že za skúšku v MŠK nič nedáme. Prišiel som v roku 2007 a od kategórie U9 som v tomto skvelom klube.
Ste zástupcom mladej generácie. Čítate vy osobne nejaké noviny alebo už všetko hľadáte na webe?
Možno vás prekvapím, no ja som zástancom papierových novín. Ku kávičke je to výborné, pozriem si veľa vecí, vylúštim krížovky či sudoku, a to hlavne doma pri raňajkách. Na mobile som prakticky nonstop, pri novinách môžem aj vypnúť a má to svoju výhodu. Radšej si teda prečítam správy v novinovej podobe.
Čo najradšej čítate?
Je to určite šport, doma máme noviny z okolia Žiliny a sledujem, ako sa píše o nás hráčoch či našich výkonoch. Aj v tomto hľadám určitú inšpiráciu, lebo daný redaktor má pohľad na futbal a možno vidí niečo iné, čo by sme mohli zlepšiť aj my na ihrisku. Niekedy je to príjemné, inokedy nepríjemné a celé si to hodnotím.
Naučili ste hodiť za hlavu prehnanú kritiku fanúšikov či médií?
Je to postupný proces. Pamätám si môj prvý zápas v II. lige za béčko, keď sme prehrali s Dubnicou a bola to riadna prestrelka. Potom som si pozrel komentáre na sociálnej sieti klubu, kde sa veľa písalo, že z toho Petráša nebude dobrý brankár. A to ma určitým smerom nakoplo, že chcem ľudí presvedčiť, ako sa v tomto smere mýlili.
Komunikujete s fanúšikmi cez sociálne siete alebo radšej vôbec nereagujete, ak vám prídu súkromné správy?
Čisto v komentároch na Facebooku si to pozriem, no nevyjadrujem sa a nechávam si to pre seba. Musíme rešpektovať názor fanúšikov, môžu to vidieť podstatne inak ako my hráči. Samozrejme, že mi príde dosť súkromných správ a snažím sa slušne odpísať, lebo každý fanúšik je pre nás dôležitý, aby tu raz bol vypredaný štadión. Ak sa my hráči zo šatne budeme správať nadradene, tak tu nebude chodiť nikto, čo nie je dobré pre futbal.
Ste tímový pokladník, máte sadzobník aj za uverejnené články hráčov v novinách?
Zatiaľ nie, no starší brat je basketbalista a v jeho klube majú takéto pravidlo zavedené. Oni majú koláčiky či malú pozornosť do kabíny. Musím sa pobaviť na túto tému s Kubom Paurom a niečo dáme dokopy. Bez neho si nedovolím pohnúť ani prstom. Kým mi to Kubo neschváli, je to náš skutočný kapitán.
Apropo, ako sa darí bratovi v basketbalovej kariére? Neuvidíme hrať za Žilinu rodinnú dvojicu Petráš futbalista a Petráš basketbalista?
Štyri roky bol v Amerike na univerzite, potom dva roky hrával v Handlovej a teraz hráva českú I. ligu v Kolíne. Bolo by zaujímavé, keby sme hrali za jedno mesto, ale kiežby sa mu darilo v zahraničí a stále v kariére napredoval.
Vráťme sa k pokutám v kabíne, za čo ich najviac vyberáte?
Najviac je v kurze vyberanie za telefón, 30 minút pred tréningom by sme ich nemali mať v ruke. Sadzba za tento prehrešok je 20 eur a dosť často to riešim. Minúty pred tréningom by sme mali medzi sebou komunikovať, vytvárať partiu. Potom sú to vecičky za prvé štarty v lige, čo je 70 eur a prískočné do kabíny je rôzne. Záleží od toho, kto a ako prišiel. Iné je prísť z akadémie do áčka, iné ako nový hráč z iného klubu.
Na čo sa peniaze z tímovej kasičky míňajú?
Počas sezóny nakupujeme pre nás do šatne mlieko či ovocie, aby si každý chalan mohol po tréningu do niečoho zdravého zahryznúť či urobiť si proteínový šejk. Na konci každého polroka sa ide zresetovať, takže tam sa peniaze minú na nezdravé veci.
Dotknime sa aj aktuálnej sezóny. Boli by ste maximálne spokojný po konci ligy s konečným tretím miestom?
Po víkende vidíme, že všetko je poriadne vyrovnané. Celkom dobre začal napredovať Trenčín, každý zápas vo vrchnej šestke bude nesmierne ťažký. Musíme ísť do každého zápasu naplno. Boli by sme radi za tretie miesto, každý jeden z nás by ho určite bral. Tiež si myslím, že v kútiku duše sme súťaživí a chceme súperiť s tými vyššími priečkami a trochu im „podkúriť“, aby nemali istotu svojich pozícií.
Vy chytávate pravidelne, zatiaľ ste do brány v lige svojich konkurentov nepustili. Ste v tomto smere spokojný?
Určite som spokojnejší zo seba ako zo začiatku sezóny. Vtedy som si prešiel takou najťažšou fázou, kde mi maminka s mojou frajerkou pomáhali. Dosť sme spolu diskutovali a snažil som sa posúvať dopredu. Je to postupom času lepšie. Človek robí to, čo miluje a cítim sa úžasne. Bol by som spokojný na prvý rok medzi seniormi, keby to pokračovalo v trende dostať maximálne jeden gól a vždy by sme vyhrali. Do ďalšieho ročníka by som sa chcel ešte posunúť o krok vpred.
Čo by ste odkázali čitateľom Žilinského večerníka?
Hlavne zdravie, lebo je najdôležitejšie. A aby ľudia čítali Večerník ako doteraz, lebo je to určitá tradícia v týždni alebo cez víkend, dať si kávičku a pozrieť si, čo sa deje v Žiline a okolí. Nech sa Večerník dožije ešte veľa úspešných rokov.
