Alexandra je členkou FS Stavbár, od svojich siedmich rokov hrá na husle a nie je tomu tak dávno, čo siahla po ďalšom výnimočnom hudobnom nástroji. „Keď som raz skúsila heligónku, už som s ňou neprestala. Veľmi ma to chytilo a hrám na nej už dva roky,“ hovorí. A to v podstate nonstop, v každej voľnej chvíli siaha práve po milovanej heligónke.
Ľudové piesne, tradičné kroje a kultúru šíri doma i po celom Slovensku, pretože hráva i na rôznych festivaloch. Tentokrát sa však rozhodla priniesť folklór na majestátny Kľak, nech sa uchu lahodiaca hudba rozlieha do celej doliny. „Mojím zámerom bolo dokázať hlavne mladým v mojom veku, že každý je originál a ak chce, zvládne všetko, čo si praje. No a, samozrejme, predovšetkým chcem šíriť folklór a priniesť ho medzi ľudí, aby nezanikol,“ vysvetľuje Alexandra.
Z parkoviska pri salaši na Kľaku sa vybrala o 9 ráno spolu so skupinkou, ktorú tvorili jej otec, mama, ujo, teta a bratranec. Hudobníčka opäť zdôrazňuje, že práve im je vďačná za neustálu podporu. Pri výnose jej však nepomáhala nikto. „Aj keď mi moji blízki núkali pomoc, odmietla som. Bola som rozhodnutá, že si heligónku vynesiem hore sama,“ pokračuje. Samotná heligónka váži zhruba 7 – 8 kg. Ide o vzácny, na mieru robený kus od Rudolfa Stančeka z Kamennej Poruby a pre Alexandru je skutočne výnimočná. Dostala ju od rodičov ako vianočný darček.
Hore sa ako správna fokloristka prezliekla do kroja. Keďže sa o kroje zaujíma aj v súkromí, má doma všelijaké – terchovský, konštanský či ďurčanský. Prvý kroj jej dali šiť rodičia a na ďalšie si zarobila za odložené peniaze z osláv. Na vrchole Kľaku sa odela do ďurčanského, keďže neďaleko Kľaku sa nachádza práve obec Ďurčiná. Chopila sa heligónky a zahrala piesne ako Keď som išiel do Frívalda, Doliny doliny, Dedina od Ščamby, či jej obľúbené rezké skladby Čo to tam šuchoce a Začal som k vám chodiť….
Na vrchole bolo v tom čase okolo 50 turistov. „Keď sme sa míňali po ceste hore, mysleli si, že v batohu na heligónku nesiem piknikové sedenie. Starší, ktorí však vedeli, že tam mám heligónku, mi povedali, aby som ich tam počkala, že takéto niečo ešte nezažili,“ spomína so smiechom Alexandra.
Keďže Kľak je jeden z prírodných symbolov Rajeckej doliny, na tomto vrchu nebola prvýkrát. Vyšla naň už ako malé dievčatko a nebolo to len raz. Tento výstup bol však jedinečný a úplne odlišný od tých predošlých. „Chcela by som z toho spraviť každoročnú tradíciu. Ale momentálne je môj ďalší cieľ Kráľova hoľa,“ uzatvára s úsmevom mladá hudobníčka.
