Fínsky model vzdelávania je dlhodobo považovaný za svetový vzor. O tom, ako funguje ich systém školstva, nám porozprávala riaditeľka ZŠ V. Javorku v Žiline. Niektorými vecami budete možno prekvapení.
Pracovné dielne vo Fínsku a výroba dúchadiel do ohňa.
ŽILINA. Pedagógovia ZŠ V. Javorku sa v rámci projektu Národnej agentúry celoživotného vzdelávania Erasmus+ zúčastnili zaujímavých medzinárodných mobilít. Jednou z nich bolo oboznámenie sa s fínskym modelom vzdelávania, ktorý je považovaný na najlepší na svete. Do mesta Joensuu vzdialeného 440 km od Helsínk sa vybrala riaditeľka školy Jana Popluhárová‑Čellárová.
Zameraní na manuálnu zručnosť
„Keďže Fíni majú najlepšie hodnotené školstvo, oboznamovala som sa s ich vzdelávacím systémom,“ vysvetlila riaditeľka školy.
Zo Slovenska cestovala ako jediná a okrem nej sa zúčastnili učitelia z Česka, Belgicka, Holandska, Nemecka, Španielska a Slovinska.
„Prešli sme si v teréne všetky stupne vzdelávania, od materskej po vysokú školu. Porovnávali sme ich s našimi a podľa mňa sa niektoré prvky z ich systému dajú zaviesť aj u nás,“ hovorí.
Vo Fínsku sa napríklad snažia zistiť, aký je potenciál manuálnych zručností u dieťaťa. „Už od 1. stupňa majú v rámci predmetov doniesť podpísané od rodiča, že dajme tomu doma umyli riad, povysávali či vysypali smeti. Vo vyšších ročníkoch by už mali niečo jednoduché uvariť. Prichádzajú do styku so šroubovákom i vareškou,“ uvádza. V dielňach sa bežne stretla s tým, že deti merali, rezali, pílili alebo šili na šijacom stroji. Samé si vyrobili dúchadlo do ohňa alebo peračníky z obalov z obľúbených sladkostí. Jednoducho zážitková škola.
U nás sa podobné predmety zamerané na manuálne zručnosti zrušili, no opäť sa zavádzajú do vyučovacieho procesu. Riaditeľka je presvedčená, že majú svoj význam. „Vo Fínsku si žiak prejde týmto všetkým, a môže vyhodnotiť, či je zručný a chce sa konkrétnej manuálnej činnosti venovať, možno aj v rámci budúceho povolania, alebo to bolo preňho skôr trápenie a chce radšej študovať,“ vysvetľuje.
Na hudobnej výchove si napríklad všetci žiaci vyskúšajú všetky nástroje a každý sa naučí aspoň základy. Je na nich, či sa niektorému budú venovať ďalej alebo nie.
Také isté deti ako naše
Vo Fínsku začali so zmenami v školstve v roku 1992. „Vo všetkých testoch dopadajú najlepšie. Má logiku, že vedú deti k tomu, aby vedeli využívať poznatky v škole i v praxi. Sú zameraní na to, aby sa dieťa vedelo vyjadriť a vedelo použiť aj svoje ruky,“ dodáva.
Vo veľkom využívajú aj informačné technológie a prácu s počítačom. „Školy sú veľmi dobré zabezpečené IKT technológiami a tie využívajú na každom predmete. Vo všetkých triedach majú počítače a interaktívne tabule. Samozrejme, používajú aj učebnice a pracovné zošity ako u nás, ale niektoré veci riešia ináč,“ pokračuje. Fíni sa napríklad učia písať tlačeným písmom už od 1. ročníka. Na Slovensku väčšina učiteľov trvá na tom, že písaným písmom sa formuje u detí jemná motorika. Vo Fínsku si ju však cvičia na všetkom ostatnom. „Deti napríklad používajú program, v ktorom musia písať na počítači všetkými piatimi prstami na ruke. Ak jeden vynechajú, program to vyhodnotí,“ opisuje.
Navyše, deti vo fínskych základných školách nie sú separované na jazykové, matematické a inak špecializované triedy. „Tam sú všetci spolu od 1. do 9. ročníka, až na strednej škole sa rozdeľujú. Považujú za veľmi dobré, keď sú spolu slabšie aj šikovnejšie deti. Tie slabšie majú vzory a šikovné zas vidia, že nie sú všetci fenoméni. Aj vo Fínsku majú také isté deti ako my, také, čo majú problémy s učením, aj s mentálnymi alebo zdravotnými znevýhodneniami. U nich je ale integrácia normálna. Slabšie deti nikoho nebrzdia, pretože majú asistentov učiteľov. V triede je jeden učiteľ, ktorý učí, a 2-3 asistenti, ktorí pomáhajú niektorým žiakom. U nás je toto systémová záležitosť. My na škole máme 4 asistentov, ale to je málo. Sú pridelené k deťom, nie k učiteľovi, a idú sa roztrhať. A to my sme na tom oproti iným školám ešte dobre,“ opisuje.
Cez prestávku na bežky
Vyučovanie tam začína v čase od 8. do 10. hodiny, končí o 15. hodine. Obedy majú zadarmo od materskej až po vysokú školu, platí ich štát. „Sú tam takí spokojnejší. Keď sme tam boli, zhodou okolností snežilo. A tak cez prestávku vzali žiaci a učitelia bežky a išli von. Hodiny im neodpadli, o to dlhšie boli v škole, ale nikomu to neprekážalo,“ spomína si Jana Popluhárová-Čellárová.
Pokoj sršal aj z učiteľov. „Nie sú zavalení zmenami, vedia čo očakávať, nie ako u nás, kde sa každý rok niečo mení. Aj oni majú veľa práce, vôbec to nemajú jednoduché, ale platovo sú, samozrejme, v úplne inom leveli. Školské prostredie pôsobilo harmonicky. Bol to zážitok vidieť,“ dodáva riaditeľka základnej školy.
Ďalší štyria pedagógovia sa zúčastnili podobných mobilít, či už zamerané na manažment školy alebo vzdelávací proces. Ide o poznatky, ktoré je možno aplikovať aj u nás. „Systémové zmeny nemôžeme robiť, ale môžeme robiť aspoň zmeny v rámci našej organizácie. Výstupom našich poznatkov bude nové školské curriculum, kde budeme aplikovať to, čo sme sa naučili na týchto vzdelávacích akciách – aby z toho získavali deti, rodičia aj učitelia,“ uzatvára Jana Popluhárová-Čellárová.
Veronika Cvinčeková
Snímky archív J. Popluhárovej-Čellárovej
