Primátor Igor Choma spolu so zamestnancami na sociálnom a bytovom odbore mestského úradu, akoby žili niekde v bubline, úplne odtrhnutí od reality. Navrhnúť totiž zvýšenie nájomného v bezbariérových bytoch a zloženie trojmesačnej zábezpeky v mestských nájomných bytoch bez toho, aby si premysleli dôsledky takéhoto kroku na ľudí, ktorí v nich žijú, svedčí o tom, že buď na odbore pracujú totálni diletanti (tomu sa však nechce veriť, pretože práve oni sú dennodenne v kontakte s klientmi), alebo sa jednoducho primátorovi nechce rozmýšľať nad vplyvmi svojich rozhodnutí pre tých najodkázanejších. Jednoducho, ministerstvo zavelí a primátor (ako poslušný spolustraník) realizuje. A bodka. Až keď sa voči tomu vzniesla oprávnená vlna kritiky, začali sa na úrade hľadať riešenia. Menej bolestivé pre ľudí, no prácnejšie pre úradníkov. V mestských nájomných bytoch žijú ľudia, ktorí majú presne stanovený príjem. Nezarábajú príliš veľa, ale ani tak málo, že by si nemohli dovoliť nájomné zaplatiť. Majú skrátka tak akurát, aby si zaplatili nájomné a mohli s rodinou slušne žiť. Keď im zrazu pri opakovanom predĺžení zmluvy nastane povinnosť zaplatiť naraz z rodinného rozpočtu 350 eur, tak by to mohlo znamenať, že sa buď vysťahujú, alebo prestanú platiť. Nebudú mať z čoho. Na tlačovej konferencii sa primátor rozčuľoval. Vraj je nekorektné, že to, čo poslanci schvália, dávajú na zodpovednosť samotnému mestu, ktoré je povinné vykonať to, o čom rozhodnú samotní poslanci. Áno, to je klasická výhovorka v Žiline fungujúca od čias Jána Slotu. Aj ten do zastupiteľstva predkladal všelijaké svoje výmysly (napríklad ten o predaji Štúrovho námestia) a keď bolo zle, tak sa vyhováral: To nie ja, veď to poslanci schválili! Lenže poslanec nie je odborník na všetko. Poslanec dostane na rozhodovanie spracovaný mater iál od príslušného odboru (bytového) a od predkladateľa (primátora), ktorí zaň zodpovedajú. Poslanci nemajú k dispozícii celý aparát zamestnancov, resp. nemajú dôvod spochybňovať to, čo majú vypracovať platení odborníci, a to pod vedením prednostu a primátora. Takže v tomto prípade je tvrdenie, že úrad len vykonal to, čo poslanci schválili, nemiestnou výhovorkou. Ku cti primátora však slúži to, že uvedomiac si svoj omyl okamžite zareagoval a spolu s úradom našiel vyhovujúce riešenie
