Zabudnutý pamätník stojí v osade Ritka na úpätí Strážovských vrchov. Dnes už vlastne nie je zabudnutý. Dvaja ľudia nezávisle od seba a z dvoch rôznych pohnútok sa pustili do pátrania. Jeden z nich, Ľubomír Janoška, dal sľub svojej umierajúcej mame, že sa postará o pamätník a druhý, Stanislav Mika, hľadal svoju mladú židovskú učiteľku z detských čias. Ako to už v živote chodí, ľudia idúci za rovnakým cieľom sa nájdu a spoja. Mama Ľubomíra Janošku bola malým dievčaťom v rodine Kozákovcov, ktorá mala to šťastie, že udalosti v Ritke prežila. Nikdy jej však nevymizli z pamäti.
RITKA. Bolo to na konci septembra 1944 po potlačení SNP. Partizánske skupiny museli ustúpiť do hôr. V tých časoch sa odohrávali drámy mnohých židovských rodín, ktoré v snahe zachrániť si holé životy sa ukrývali aj so svojimi malými deťmi v jaskyniach a zemľankách v okolitých horách. Takou bola aj rodina zubára z neďalekej obce Pružina, ktorá sa snažila prežiť tieto zlé časy v malej jaskyni skrytej v lesoch nad dedinou. Počas chladného septembra im ochorel trojročný syn, a tak sa rozhodli zísť dolu do osady vyhľadať pomoc. V tom istom čase prišla do osady aj partizánska jednotka od Mojtína pozostávajúca asi z tridsiatich mužov. Plánovali zastaviť sa v osade, doplniť zásoby a pokračovať ďalej v presune.
Je nedeľa 1. októbra. Rodina Jána Kozáka sa chystá na krst malého Františka do Beluše. Všetci ešte pomáhajú s jedlom pre partizánov a starajú sa o chorého židovského chlapca. To sa už k osade blíži nemecká jednotka Einsatzkommanda 13, ktorá má príkaz vyčistiť hory od partizánov. Pri kameňolome odstraňujú zátarasy, aby mohli ďalej prejsť nemecké obrnené vozidlá. Spúšťajú paľbu mínometmi. Granáty zasahujú humno, kde sú partizáni a vybuchujúca munícia spôsobí požiar. Židovská rodina Blayerovcov sa pokúša ujsť, volia však zlý smer a bežia priamo do rúk nacistom. Tí ich bez milosti zastrelia spolu aj s ich trojročným synom. Nemeckí vojaci sa zdržia, a tak partizáni majú čas vziať niekoľko detí z osady a ujsť do hôr. Pri prestrelke zahynú dvaja partizáni, jeden českej a druhý juhoslovanskej národnosti. Nemci obsadia osadu. Prehľadajú budovy a okolie. Odvezú dobytok, vypália mlyn a okolité obydlia. Zhorí všetko. Mlyn, úroda, oblečenie a z domovov ostanú len ruiny. Po krátkom výsluchu komando odchádza. Životy obyvateľov osady ušetria, snáď preto, že v boji nezomrel ani jeden nemecký vojak. Pár týždňov po krutej októbrovej nedeli nájde lesný robotník v lese nad Ritkou telo slovenského partizána, ktorý zomrel na následky strelných zranení a obyvatelia Tŕstia ho pochovajú na miestnom cintoríne. Ostatné židovské rodiny ukrývajúce sa v osade sa po tragédii rozutekajú do okolitých osád, kde za pomoci miestnych obyvateľov prežijú do konca vojny.
Jedným takým zachráneným židovským dieťaťom bola aj učiteľka Stanislava Miku. Niekoľko rokov po vojne sa vysťahovala do Izraela. Pátranie po nej bolo dlhé, ale nakoniec úspešné. Väčšie úsilie vyžadovalo presvedčiť ju, aby prišla na Slovensko a opäť videla miesta krutých udalostí. Nakoniec súhlasila, a tak sa žiak a učiteľka po mnohých rokoch stretli. Krátko pred oficiálnymi oslavami, v tichu pamätníka ožili spomienky po mnohé roky ukrývané hlboko v duši. Smutné a tragické, ale aj spomienky na odvahu a hrdinstvo obyčajných ľudí, ktorí neváhali riskovať svoje vlastné životy na záchranu iných.
Pamätník, pripomínajúci udalosti z prvého októbra 1944, postavili počas výstavby Vážskej kaskády v rokoch 1960 – 1961 pracovníci kameňolomu vo svojom voľnom čase. Mnoho rokov sa oň staral Ján Kozák. Po jeho smrti upadol do zabudnutia a pustol. Pamätník, o ktorom nebola zmienka v Centrálnej evidencii vojnových hrobov, v Múzeu SNP ani v kronikách a matrikách, dnes opäť ožíva.
Z úcty k ľuďom, ktorých osudy sa naplnili v čase vojny tým najkrutejším spôsobom, spojili sily na obnovenie pamätníka rodiny Ľubomíra Janošku, Stanislava Miku, Ferdinanda Martiša z Mojtína, Ján Janigu z Pružiny, rodina Čierniková z Tŕstia a lesník Jozef Gábor z Mojtína. Aktivitu občanov podporil Obecný úrad v Pružine so starostom Michalom Ušiakom a pomocnú ruku podali aj členovia Poľovníckeho združenia Strážovské pohorie, v areáli ktorého sa pamätník nachádza.
Tak keď sa niekedy budete túlať po okolí Považskej Bystrice a poznávať krásy okolia, zastavte sa v malej osade Ritka. Malebné Strážovské vrchy tvoria scenériu prostredia, kde sa nikdy nežilo ľahko. Možno práve preto tu mali ľudia k sebe blízko a v ťažkých chvíľach ukázali srdce a odvahu. V podobe malého „zabudnutého“ pamätníka tu nájdete odkaz tragickej minulosti, ale i nádej budúcnosti.
Stela Macejíková
Snímka archív
