ŽILINA. Záchranu Všiváka, ktorý preteká mestom a pramení ako kvalitná pitná voda, monitorujeme niekoľko rokov. Pripomeňme, že pramení v katastri obce Rosina a je dlhý približne 5,5 kilometra. V minulosti sa podniklo nemálo krokov, aby sa Všivák, ktorý bol v mimoriadne zlom stave, podarilo očistiť a vrátiť ho do stavu, aký si zaslúži.
„Potok prešiel štátnym vodoochranárskym dozorom a vzorky jeho vody boli na rôznych úsekoch odobrané aj Inšpekciou životného prostredia. Teraz prišiel čas, aby všetky dotknuté a zodpovedné subjekty aktívne pracovali tak, aby bol riadne dodržaný zákon a príčiny znečistenia potoka budú odstránené,“ hovorí mestská poslankyňa Iveta Martinková. Dôležité dnes podľa nej je, že sú jasne pomenované problémy potoka v celom jeho povodí, ktoré vznikli nedbanlivou
činnosťou človeka a jeho nevšímavosťou.
Prišli výsledky
„Konkrétne v Žiline tečie náš mestský potok v betónových profiloch pod zemou napriek tomu, že má potenciál postaviť urbárne a parkové prostredie mesta na celkom inú vysokú úroveň, nehovoriac o prínose tečúcej vody pre klímu a rozvoj biodiverzity mesta. Do nadácie Ekopolis som v rámci Súťaže pre vodu zadala modelovú situáciu otvorenia potoka v historickej časti mesta. Z deviatich riešených situácií sa až tri zaoberali touto situáciou, čo považujem za obrovský úspech. Každý návrh bol jedinečný a ich prienik je platformou pre vytvorenie reálneho projektu otvorenia potoka v centre mesta, a to tak, aby bola pritom na námestí zachovaná aj jeho zhromažďovacia funkcia. Na tomto mieste je dôležité podčiarknuť, že z výsledkov laboratórnych odberov vody na Ulici Republiky vyplýva, že prietok vody pod námestím je približne 10 litrov za sekundu a jej kvalita zodpovedá štandardom kvality povrchových vôd,“ podrobne opisuje poslankyňa.
Indície podľa nej dlhodobo hovoria o tom, že niektorí občania sú napojení splaškami práve na dažďovú kanalizáciu. „Dlhodobo sa snažím, aby mesto Žilina urobilo pasport a revíziu svojej dažďovej kanalizácie, ktorým má
disponovať aj na základe zákona. To, že nevieme, kde máme v našom meste dažďovú kanalizáciu, spôsobuje problémy a nezrovnalosti aj v povodí potoka,“ pokračuje Iveta Martinková. Veci sa podľa nej hýbu, no pomaly.
Aké sú plány?
„Aktuálne som s kolegami poslancami podala do zastupiteľstva návrh na vykonanie projektu zádržných opatrení dažďovej vody v otvorenom povodí potoka s účelom celkového zlepšenia klímy v meste, eliminácie znečistenia z odľahčovacích komôr, ako aj s účelom prevencie povodňových stavov. Ide o požiadavku označenia širokej škály možností zmien v spádovej oblasti dažďových zrážok, ako napríklad vsakovacie systémy pre plynulé a prirodzené vstrebávanie dažďovej vody, dažďové záhrady ako účelové a estetické prvky či podzemné systémy na zber vody pre následné polievanie v období sucha.
V tomto kontexte tiež navrhujem dôležitú výsadbu a podporu remízok a rovnako obnovu a podporu mokradí. Významná je tvorba hrádzok s citlivým prístupom pre pohyb vodných živočíchov. Ďalšie možnosti sú krajinotvorné prvky, jazierka s prípadnými odpočinkovými zónami. Na budovách je potrebné realizovať zelené strechy a tiež podľa možností odstraňovať zbytočné betónové plochy. Tam, kde by to bolo možné, by prírode pomohla výmena betónových plôch poréznymi materiálmi a tiež náhrada asfaltových chodníkov poréznou dlažbou. Významná by bola náhrada betónovo-asfaltových pokrývok parkovacích miest za zatrávňovacie panely a tiež budovanie všetkých nových chodníkov či iných nutných pokrývok zeme z materiálov s čo najvyššou vsakovacou schopnosťou. Všetky tieto činnosti alebo ich podstatná časť by sa mohli realizovať z environmentálnych fondov, ktoré nám aktuálne štát poskytuje v rámci pomoci prírode,“ rozpráva poslankyňa. Ako ešte dopĺňa, s útvarom hlavného architekta začala komunikovať otvorenie potoka pri rekonštrukcii vnútrobloku na Solinkách aj v historickom jadre mesta.
