Ako prebieha taký bežný deň počas služby na operačnom stredisku?
Na území žilinského kraja máme v nepretržitej prevádzke v dennej službe sedem operátorov tiesňovej linky 155 a v nočnej službe šesť operátorov. Striedame sa o šiestej hodine, kedy dochádza ku kontrole pracoviska, k odovzdávaniu informácií, či máme nejaké obmedzenia na úrovni krajov. Operátor sa následne prihlási do systémov a je pripravený prijať tiesňové volania. Na mieste je tzv. „calltaker“, ktorý naberá tiesňové volania a podľa metodického usmernenia ich spracováva. Zapisuje ich do nášho programu a potom máme dispečerov, ktorí komunikujú s posádkami, vysielajú posádky na zásah.
Ako dlho vy pracujete na operačnom stredisku a ako ste sa k tejto práci dostal?
Som vyštudovaný zdravotnícky záchranár, mám bakalársky stupeň štúdia urgentnej zdravotnej starostlivosti a na operačnom stredisku pracujem od roku 2011. Predtým som pôsobil ako záchranár v posádke rýchlej záchrannej služby.
Vy ste už boli v situácii kedy ste poskytoval prvú pomoc mimo služby?
Áno, stalo sa mi to, keď som mal 16 rokov. Boli sme s partiou kamarátov na výlete a vyliezli sme na strom. Boli sme v horách mimo civilizácie a jeden z nás spadol z výšky. Spadol nešťastne a hlavou na kameň, ktorý trčal zo zeme. Zostal v bezvedomí a krvácal. V tej dobe sme ako mladí nemali taký prístup k informáciám ako je to teraz. Chýbal nám nácvik a bolo to dosť chaotické. Vtedy nám situáciu skomplikovalo aj to, že sme nemali signál. Ako dobré rozhodnutie vnímam, že dvaja z nás zobrali mobilné telefóny a utekali hľadať signál a ostatní sme sa snažili zastaviť krvácanie. Postupne sa začal kamarát preberať, zabezpečili sme mu tepelný komfort a čakali sme na príjazd záchrannej služby.
Tento prípad vás aj nejako ovplyvnil vo vašom smerovaní?
Áno, bol to určite jeden z bodov, prečo som sa rozhodol, že budem záchranárom, že sa chcem venovať pomoci ľuďom, tým, ktorí sú v núdzi. Aj tento prípad sa podieľal na tom, že som sa rozhodol, okrem iných motivácii, stať sa záchranárom.
Aké podľa vás musí mať človek vlastnosti, ak chce pracovať na operačnom stredisku?
Prvým predpokladom je vzdelanie. Mal by to byť vzdelaný zdravotnícky záchranár, najlepšie s vysokoškolským štúdiom. Veľkou výhodou je prax v záchrannej službe, aby absolvoval výjazdy k osobám, ktoré potrebujú pomoc. Mal by dokázať zvládať stresové situácia a nápor a mal by vedieť profesionálne komunikovať aj pod tlakom. Všeobecne hovoríme, že by mal mať chladnú hlavu.
Dá sa byť vždy profesionál?
Samozrejme niektoré hovory sú náročnejšie, niektoré sú lepšie. Niekedy sú volajúci takí, že spolupracujú výborne. Na to, na čo sa pýtame nám odpovedajú priamo. Náročnejšie hovory sú, keď je volajúca osoba pod nejakým veľkým stresom a nevie poskytnúť prvú pomoc. Niekedy majú ľudia tendenciu aj odísť z miesta nehody, aby nemuseli poskytnúť prvú pomoc. Vtedy sa ich snažíme motivovať, aby ostali pri postihnutej osobe, pretože našou úlohou je v kritických stavoch aj radiť, čo majú robiť. Call taker stále komunikuje s volajúcim. Dôležité je dostať správnu adresu, ulicu, číslo domu a potom sa venujeme zdravotnému stavu.
Ktoré sú teda najdôležitejšie informácie, aké ma volajúci poskytnúť?
Najmä presné určenie miesta udalosti. Takže okres, obec, ulica, číslo domu, ak je to bytovka tak poschodie, menovka na zvončeku. Ak hovoríme o tom, že postihnutá osoba je vo voľnejšom teréne, tak sa pýtame na orientačné body. Potom sa pýtame na charakter udalosti, čo sa stalo, komu sa stalo. Pýtame sa na pohlavie, vek osoby a odkedy má ťažkosti. Dôležité sú informácie o základných funkciách, či je osoba pri vedomí, či dýcha, ako dýcha a viaceré informácie. A keď nájdeme nejaký problém a musíme si určiť prioritu, aby sme vedeli aj to koho na miesto vyslať.
Čo sa stane ak nedopadne celá situácia dobre a nepodarí sa človeka zachrániť? Ako to prebieha potom?
Počas 12-hodinovej služby má operátor nárok na 80 minút prestávky. Ak teda zažije náročný telefonát je možnosť odstúpiť aj nad tento limit. Stáva sa to, keď ide o úmrtie dieťaťa, alebo operátor zistí, že poskytuje pomoc niekomu z rodiny, blízkemu. Každý z nás má to spracovanie stresu iné. Máme k dispozícii aj psychológov. Niekto si pomôže športom, je tam bežecký pás, relaxačná miestnosť. Mnohým pomáha aj viera, duchovný život.
Vám sa stal nejaký taký ťažký prípad?
Určite áno. Mnohé hovory sú náročné a po dvanásťhodinovej službe je človek unavený. Ale využívam všetky spôsoby na to, aby som to dokázal spracovať.
