O hrade Hričov píšeme v Žilinskom večerníku pravidelne. Partia, ktorá hrad zachraňuje, sa o stredovekú ruinu s láskou a obetavo stará, preto ich snaha nemôže ostať bez povšimnutia. V júli to bude už desať rokov, čo vzniklo Združenie priateľov Hričovského hradu, ktoré si zobralo pod patronát jeho postupnú záchranu.
„Pamätám si, keď bol hrad na komplet zarastený kríkmi. Boli tam odpadky, kamene napadané všade po zemi a ľudia tam chodievali len príležitostne. Lepšie povedané, nikto tam nechodil a málokto tušil, že nejaký Hričovský hrad existuje. Dnes je hrad pomerne bezpečné miesto bez náletovej vegetácie a takmer všetky murivá sú zabezpečené, aby neohrozovali návštevníkov počas návštevy. Z roka na rok sa návštevnosť na hrade zvyšuje, čo nás teší. Ľudia, čo prišli na hrad po rokoch, ho ani nespoznávajú a pozitívne reakcie sú pre nás hnacím motorom,“ rozpráva Jozef Mihálik, výkonný riaditeľ Združenia priateľov Hričovského hradu.
Do 10 rokov celý hrad zakonzervovaný?
Keď partia prvýkrát zavítala na hrad s cieľom zachrániť ho, najohrozenejšou stavbou bol zadný palác, ktorý je dnes už takmer celý zakonzervovaný. „Taktiež sa do hradu veľa ľudí ani nedostalo, nakoľko tam nebol žiadny rebrík ani schody. Dnešné drevené schodisko je už luxus. Značenie hradu neexistovalo a vznik náučného chodníka so zapojením menších jaskýň značne prispel k zvýšeniu návštevnosti,“ dodáva Jozef Mihálik.
Dnes už ostrieľaný záchranca mal len 20 rokov, keď v prvom ročníku na vysokej škole založil občianske združenie na postupnú obnovu hradu.
„Vtedy som ani len netušil, čo všetko nás čaká a aká je to zodpovednosť. Pamätám si, keď sme v roku 2012 získali prvú dotáciu a nemali sme na hrad ani prístupovú cestu pre auto. Ručne sme museli viacero úsekov prekopávať takmer celé leto, aby sme tam dostali stavebný materiál. Dnes, keď sa poprechádzam po hrade, mám radosť z toho, že už nehrozí žiadny väčší úbytok muriva. Hrad sa nám podarilo ako-tak zastabilizovať a myslím si, že keď sa na ňom bude pracovať v podobnom tempe ešte desať rokov, hrad celý zakonzervujeme a budeme sa môcť venovať rekonštrukcii niektorých zaniknutých detailov, ktoré máme zdokumentované,“ poznamenal.
Najvyššia dotácia
Jeho odvážne vízie sa aj vďaka štedrej podpore sponzorov môžu ľahko naplniť. Združenie sa pravidelne zapája do rôznych grantov súkromných nadácií a taktiež zbiera peniaze na záchranu hradu aj cez dve percentá z daní. Tento rok sa im podarilo získať doposiaľ najväčšiu dotáciu od ministerstva kultúry v podprograme 1:4 vo výške 20-tisíc eur. Tieto peniaze oužijú na výskumy, murárske a reštaurátorské práce, materiálové zabezpečenie a iné výdavky.
„Máme v pláne množstvo prác. Zákrok na nároží rožnej veže sme dokončili a v najbližších dňoch nás čaká spustenie archeologického výskumu pod vedením Považského múzea v Žiline. Výskum bude realizovaný v mieste vstupu do zadného paláca. V týchto miestach sme minulý rok objavili v sonde neznáme murivo zo zatiaľ neznámej stavebnej etapy hradu. Taktiež sa v mieste nálezu nachádza výpadok v murive a bude potrebné ho zamurovať. Po archeológii plánujeme na celú južnú stenu – vstupnú stenu do zadného paláca postaviť lešenie a zakonzervovať, pokiaľ sa bude dať, celú stenu. V pláne máme dokončiť konzerváciu aj severnej steny tohto objektu. Veľký murársky zákrok je nevyhnutné urobiť aj v mieste rokliny v strednom paláci, kde je potrebné zakonzervovať a nadmurovať časť obvodovej steny tohto paláca,“ priblížil nám časť tohtoročného plánu záchrany Jozef Mihálik.
Na hrade momentálne nikoho nezamestnávajú, práce vykonávajú vo voľnom čase. Aktívne zachraňuje hrad od troch do päť ľudí, väčšie murárske zákroky realizujú cez externých murárov.
„Ak to situácia dovolí, mala by k nám opäť prísť partia murárov – horolezcov z Moravy a budú na lanách pokračovať v konzervácii obvodových stien zadného paláca. Ide o miesta, kde nie je možné postaviť lešenie. Na jeseň sa budú konzervovať renesančno-gotické omietky v zadnom paláci a dúfam, že ich už všetky zakonzervujeme. Ešte aby som nezabudol, v mieste medzi predným a stredným palácom plánujeme postaviť dočasné drevené schodisko, nakoľko sa tu momentálne nachádza len konštrukcia z lešenia a pri prvej bráne chceme vymeniť už starú a poškodenú informačnú tabuľu.“
Pohnutá minulosť
Hoci Hričovský hrad patrí medzi menšie slovenské hrady, jeho história je hotovou pokladnicou rôznych zaujímavostí a kuriozít.
„Z hľadiska histórie je pre hrad najzaujímavejšia asi rodina Podmanických. Konkrétne Blažej Podmanický nevlastnil okrem Hričova žiaden iný hrad a bolo to jeho trvalé sídlo. Počas neho sa hrad rozrástol a z obvodových hradieb dal vytvoriť nové palácové stavby. Vnuci Blažeja sa zas preslávili ako lúpežní rytieri a na hrade mali zriadenú falšovateľskú dielňu. Z tohto obdobia sme našli množstvo falzifikátov a polotovaru na razbu mincí. Originálny typ denáru bol strieborný a falošné mince boli medené a postriebrené. Archeologička spomínala, že to robili pomocou ortuti a mnohokrát došlo k otrave z výparov,“ pútavo rozpráva Jozef Mihálik.
Združenie priateľov Hričovského hradu teda v tomto roku oslávi prvé veľké jubileum. Plánujú členovia nejakú špeciálnu oslavu pri tejto príležitosti?
„Pôvodne sme chceli v priebehu leta organizovať Noc hradu Hričov, no z dôvodu opatrení pred koronavírusom nebudeme počas leta organizovať žiadne akcie. Najbližšie podujatie plánujeme tradične na Dušičky s názvom Dušičkový výstup. Dúfame, že dovtedy bude situácia v poriadku a akciu budeme môcť realizovať. Chceme opäť vyhlasovať tombolu a osvetliť hrad. Oslavovať 10. výročie v júli preto budeme v úzkom kruhu členov združenia na hrade,“ prezrádza hlavný záchranca Hričovského hradu.
