Integrácia rómskych detí z Hollého ulice, o ktorej mesto hovorí ako o ukážkovej, javí skôr známky segregácie. Už dnes je jasné, že 13 – 15 detí, ktoré navštevovali základnú školu, bude pokračovať v špeciálnej škole. Prakticky to pre ne bude znamenať stratu možnosti na slušné vzdelanie, zamestnanie a navždy budú vylúčené zo spoločnosti. Podľa čísiel, ktoré prednedávnom uviedol Igor Choma, rodičia štrnásť ďalších detí ešte nezapísali nikam. Mnohé z nich asi tiež získajú „jednosmernú“ miestenku do osobitnej. Odtiaľ už totiž nie je cesty späť. A ani to ešte nemusí byť všetko. Peter Cibulka upozorňuje na to, že pokiaľ sa mala žilinská „integrácia“ podariť, malo sa na nej už niekoľko mesiacov podieľať minim álne desať odborníkov – asistentov. Okrem iného mali rómske deti pripravovať na nároky, ktoré od nich budú vyžadovať na nových školách. Nič také sa však doteraz neudialo. A zo skúseností z iných miest sa dá predpokladať, že deti, ktoré nebudú pripravené plniť prísnejšie kritériá na nových školách, budú brané ako adepti na preradenie do špeciálnej školy. To číslo detí, ktoré namiesto integrácie skončia segregované v osobitnej škole, môže byť teda v Žiline desivo vysoké. Takže aká integrácia?
O tom, ako to primátor v skutočnosti myslí, svedčí aj fakt, že ho vôbec netrápi, ako tieto deti budú do nových škôl dochádzať. Ich rodičia majú totiž voči mestu podlžnosti, a tak nebudú môcť využívať bezplatnú dopravu. Vraj to nie je právo, ale bonus pre tých, ktorí si plnia všetky finančné povinnosti voči mestu. Problém však je, že deti predsa nemôžu za chyby svojich rodičov. A navyše, ak by primátorovi skutočne išlo o integráciu, snažil by sa problém s dochádzaním detí do nových škôl vyriešiť v ich prospech. Namiesto toho, aby im prechod do novej školy uľahčil a motivoval ich, robí všetko preto, aby im to čo najviac sťažil. Je tu veľké riziko, že aj toto prispeje k ich segregácii. Toto všetko sa môže stať, ale aj nemusí. Svetielko nádeje, že by to nemusela byť úplná katastrofa, do situácie vniesli vyjadrenia primátora na poslednom zastupiteľstve, že konečne začne spolupracovať s úradom pre rómske komunity a využije ich asistentov, aby deťom prechod do nových škôl uľahčil.
Verme, že to nezostane len vo verbálnej rovine. Naozaj to treba poriadne uchopiť a zachrániť, čo sa ešte dá!
