Do Rajeckých Teplíc ste sa presťahovali z Pezinka. Prečo, veď dolniaky sú k práci záhradníkov oveľa prívetivejšie?
Boli to predovšetkým rodinné dôvody. Dcéra sa sem vydala, za ňou odišiel aj syn a postavili nás pred otázku, či pokračovať v rodinnej firme a byť ďaleko od detí a vnúčat, alebo firmu predať a odísť za nimi. Takže sme tu a všetci to k sebe máme pár minút. A navyše svoju prácu robím ďalej tu, v parku. Žili sme pod Malými Karpatmi, takže sme na kopce, aj keď trošku v inej podobe, zvyknutí.
Čo vás priviedlo na horniaky vieme, ako ste sa ale dostali k takému krásnemu povolaniu?
Na ulici kde som vyrastal, bývala dievčina, ktorá robila v branži. Jedna holandská firma si ju vybrala na stáž do Holandska. Rozprávala mi o tom a mňa to veľmi zaujalo. Občas ma vzala k nim do firmy, aby som sa tam poobzeral. Navyše, celá moja rodina mala vrúcny vzťah ku kvetom, pestovaniu. Azda aj pre toto všetko som sa rozhodol, že pôjdem na poľnohospodársku školu do Malinova. Vyštudoval som odbor záhradník kvetinár. Neskôr mi firma, kde som mal zmluvu, umožnila študovať popri zamestnaní v Brne. Tam bola jediná škola, kde sa učilo aranžovanie, floristika, výstavníctvo, dekorácia a viazanie kytíc. Keď som skončil, pracoval som v záhradníckych a rekreačných službách mesta Bratislavy. Po roku 1989 sme stáli pred otázkou, čo ďalej. Založili sme si s manželkou firmu a v Bratislave otvorili kvetinárstvo. Mali sme prestížne zákazky - Hotel Fórum, prezidentskú kanceláriu, úrad vlády, ale samozrejme aj bežných zákazníkov.
Ako sa s kvetmi nakladá v takom prezidentskom paláci?
Všetko ide podľa protokolu. Odvíja sa to od toho, odkiaľ je návšteva. Vždy sa jej trošku podbieha, napríklad farbami kvetov, aby náklonnosť k hosťovi bola zjavná aj prostredníctvom výzdoby. Prísne bezpečnostné kontroly sa vzťahovali aj na nás. Napríklad do aranžovacej hmoty sa nesmeli dávať žiadne kovové predmety a podobne.
Mnohé kvety k nám absolvujú dlhú cestu. Ako je možné, že ju vydržia?
Kvety sa vozia prevažne z Holandska, ktoré je ich najväčším producentom. Má firmy vo svete a zváža kvety do Amsterdamu, kde je centrálna burza kvetov. Jednotliví odberatelia ich odtiaľ expedujú ďalej. Dlhšiu cestu absolvujú kvety z Kene, ostrova Mauricus alebo z Indie. Kvetinové plantáže sú väčšinou blízko letiska. Takže pestovatelia kvety zabalia, naložia do lietadiel. O pár hodín sú na burze, tá trvá tri hodiny a z nej kamiónmi alebo lietadlami putujú k odberateľským firmám. A o ďalších pár hodín sú kdekoľvek na svete.
Ktorý kvet považujete za najexotickejší a ktorý je váš najobľúbenejší?
Pre Slovákov sú exotické kvety, ktoré rastú v subtropických pásmach, v Afrike. Jeden z veľmi vzácnych kvetov, ktorý si aj po vysušení zachováva rovnakú podobu, je protea. A môj najobľúbenejší? To ako keby ste opýtali rodiča, ktoré z jeho desiatich detí je jeho najobľúbenejšie.
Prestavba kúpeľného parku v Rajeckých Tepliciach začala v roku 2019. Čo všetko sa musí stať, aby sa hosť prešiel po parku v jeho súčasnej podobe?
Ako záhradník mám o parku predstavu. V prvom rade však musím spolupracovať so stavebným architektom. Je nevyhnutné označiť vedenia plynu, vody, elektriny, sieťových káblov. Keď idete zakladať park, musíte mať tieto informácie, aby ste, napríklad, fontánu nepostavili na plynovode. V prípade jeho opravy by sa zničila. Musíme vedieť, aký je pohyb ľudí, aby si po vybudovaní chodníkov neskracovali mimo nich cestu na stanicu, k prameňu, do kúpeľného domu. Keď toto vychytáme, pripravia sa siete na elektrické osvetlenie. Moderné parky fungujú aj v noci, musí sa v nich svietiť. Potom riešime prívod vody na automatické i ručné zavlažovanie. Následne sa kladú obrubníky a dláždia chodníky. Začne sa navážať zem, vyrovnávajú sa terény, inštalujú trysky na závlahu. Terén sa upravuje tak, aby lícoval s obrubníkmi a aby zem bola uhladená, kvôli koseniu. Ideálne je počkať jednu zimu, na jar upraviť nedostatky a nasiať trávu.
Podľa čoho vyberáte rastliny a dreviny?
Výber drevín a stromov robíme v spolupráci s mestom. Niektoré stromy sa musia vyrúbať a nahradiť inými. Mesto chce, aby táto výsadba ladila s koloritom doliny i celkovou koncepciou mesta. Predsa len, park je aj jeho súčasťou. Je v ňom približne 40 druhov drevín. Najvzácnejší je mohutný tulipánovo kvetý strom. Čo sa týka kvetov, naplánujeme, akým smerom sa bude výsadba uberať. Vysádzame obrazce a sadíme ich dvakrát do roka. Dvojročky sadíme na jeseň. Prezimujú a kvitnú až do polovice mája, zväčša sú to sirôtky. Po odkvitnutí záhon prekypríme a nahradíme ich letničkami, ktoré kvitnú až do mrazov.
Koľko druhov kvetov zvyknete vysádzať?
Približne dvadsať. Niečo máme z vlastných skleníkov, no podstatnú časť objednávame vo februári v záhradníctve pri Trnave, ktoré nám ich v polovici mája dodá. Sú to tisíce kvetov. Keď nám ich kamión privezie, hneď ich sadíme. Pracuje na tom 10-12 ľudí. Vzhľad parku je výsledkom citlivej a poctivej práce celého kolektívu záhradníčok a záhradníkov.
Čím potešíte návštevníkov kúpeľov tento rok?
Výsadba je každý rok iná. Tento rok bude nosným kvetom begónia ružová. Ešte v januári sme kreslili plány s obrazcami a ornamentmi, aby sme vedeli prepočítať množstvo kvetov a zadať požiadavku pestovateľovi. Do kúpeľného parku kvety patria. Úplne inak výsadbu ľudia vnímajú keď sú na pobyte, ako doma, v meste.
Dá sa povedať, že je prechádzka kúpeľným parkom jednou z terapií?
Po liečebných procedúrach je potrebný relax a ten spočíva v zelených trávnikoch, šumení stromov, štebotaní vtáčikov, v kvetinovej výsadbe, bzučaní včiel, poletovaní motýľov, zurčaní fontán. To všetko pôsobí na psychiku, a preto to nemôže byť klasický mestský park. Tu musia ľudia viac cítiť spojenie s prírodou. Áno, je to ďalšia terapia kúpeľov. Ďalšou časťou parku, kam môžu plynule prejsť, je jazero za riekou Kuneradkou. Tam môžu pozorovať ryby, kačky, labute. Veľmi dôležitým aspektom, na ktorý v ostatnom čase kladieme veľký dôraz a chceme ho ďalej rozširovať, je hra so svetlami. Keď sa zotmie, vytvárame harmóniu svetiel a programujeme rôzne svetelné efekty. Sú osvetlené stromy, chodníky, kvetinové záhony, fontány, aby aj večer poskytoval park akési svetelné divadlo. V parku pribudol výver prameňa v sklenenej vitríne a dva vyhliadkové elektromobily v historickom prevedení.
Súčasťou vašej práce je aj výzdoba interiérov?
Áno. Robíme to podľa ročných etáp. Začíname plesovou sezónou a tematickou valentínskou výzdobou. Pokračujeme Veľkou nocou – do interiérov vnesieme jarnú atmosféru, vajíčka, zajačiky. Nasleduje letná výzdoba, prípadne výzdoba tematicky podľa akcií. Podliehajú tomu aranžmány na stoloch, chodbách, výber rezaných kvetov. Na jeseň prichádza čas Dušičiek a Halloweenu, teda využívame tekvice, jesenné kvety a cítiť to aj v gastronómii. Najdlhšia a najnáročnejšia je adventná výzdoba. Na prvú adventnú nedeľu už musí byť všetko vyzdobené, vysvietené. Začíname už v predstihu. Adventný balík musí zahŕňať Mikuláša, Vianoce i Silvester.
Máte vzťah k umelým kvetom?
Nie všade sú podmienky na živé kvety a umelé ich dokážu určitým spôsobom suplovať. Snažíme sa ich ale dávať čo najmenej. Myslím, že pomer živých a umelých kvetov v priestoroch kúpeľov je približne 70 ku 30 percent.
Aká je ďalšia vízia parku
Chceme dolaďovať plochy, ešte kvalitnejšie zatrávňovať, upravovať terény tak, aby boli mechanicky lepšie obrábateľné. Plánujeme vysadiť ďalšie stromy, rozširovať osvetlenie, závlahu. Pripravujeme aj popisné tabuľky k jednotlivým stromom. Prác, ktoré by sme chceli realizovať je veľa, no trochu nás limituje podnebie a oproti juhu aj iné faktory. Dlho mrzne, je veľa snehu, častejšie prší, objavujú sa aj povodne, ktoré sa neraz vylejú až do parku. Chceme zlepšiť vozový park, modernizovať kosačky, stroje, fukáre. Máme unikátny stroj na čistenie trávnika, ktorý ho prehrabe, prečistí a odpad vyloží na vlečku. Staráme aj o to, aby odpadkové koše v parkoch boli čisté. Separujeme odpad a snažíme sa to v rámci budov učiť aj ľudí. Záleží nám na ekologickom vzdelávaní.
Stretávate sa v parku s vandalizmom?
Park je strážený kamerovým systémom, ale s bezohľadnosťou a vandalizmom sa stretnete všade. Toto nie je štátny park, je to súkromný majetok, a tak by sa k nemu mali ľudia chovať. Často samotní rodičia nechajú deti behať krížom cez záhony, šplhať sa po stromoch či na vyvýšené záhony.
Na konci parku vidno, že ho ešte čakajú úpravy. Aké?
Ministerstvo životného prostredia a Povodie váhu vyhlásili projekt na revitalizáciu toku Kuneradky - od Konštianky do Poluvsia. Potrebujú na ňu 5-metrové pásmo okolo rieky. Kvôli obsluhe mechanizmov, a preto mi nemôžeme upravovať terén, kým neskončia. Sami však na to čakáme a radi to strpíme, pretože Rajčianka sa vylieva a zaplavuje nám park. Keďže Slovenský rybársky zväz nedovolil robiť úpravy z toku, musia sa robiť z brehu. Viem si tam však už teraz predstaviť chodníček okolo vody, aby ju ľudia mohli vnímať aj iným spôsobom. Určite by sme vedeli vytvoriť priestor aj pre kočiare, cyklistov či korčuliarov.
