Mladá mamička Simona mala k ekológii vždy veľmi blízko a trápilo ju, keď vo svojom okolí nachádzala smeti na každom kroku. Zhruba pred desiatimi rokmi sa rozhodla, že zahodené odpadky začne aktívne zbierať. „Začalo to pred rokmi. Zbieram kade chodím. Nie je to len mesto, ale aj lúka či les. Skrátka kade chodím, tam zbieram odpadky po ľuďoch. Vždy mám so sebou tašku či vrecko a zbieram. Nikdy neodídem bez toho, aby som si niečo takéto neodniesla,“ povedala Simona Matyas, ktorá túto aktivitu robí aj na prechádzkach so svojimi dvomi deťmi.
ĽUDIA REAGUJÚ RÔZNE
Profesiou všeobecná zdravotná sestra má rôzne reakcie aj zo svojho blízkeho okolia. „Spočiatku to bolo, že áno je super, že sa tomu venuješ. No teraz už niektorí majú pocit, že to asi ani nemá zmysel. Pre nich, samozrejme. Ja mám ale stále dobrý pocit z toho, že keď nájdem nejaký úsek znečistený odpadom, tak ho vyčistím a odchádzam spokojná. Väčšina ľudí mi však povie, že za pár dní to bude znova špinavé, že načo to robím. Ale ja v tom nachádzam význam a hlavne to robím pre svoj dobrý pocit,“ hovorí o svojich dôvodoch. Ide jej najmä o budúce generácie a planétu Zem. Manžel sa ju, samozrejme, snaží podporovať. „Podporuje ma, ale už niekedy si myslí, že to prechádza za hranicu (smiech). Ideme sa prejsť a ja zbieram smeti. To je už vo mne a neviem to zmeniť.“ Situácia sa podľa nej v niečom zmenila k lepšiemu. „Vidím na sociálnych sieťach stránky, ktoré sa venujú ekológii alebo priamo zbieraniu odpadkov. Vtedy sa cítim, že nie som v tom sama. Záleží na tom, ako to tu vyzerá, aj iným. Poteší ma aj to, keď na prechádzke stretnem iných ľudí, ktorí zbierajú. Teší ma, keď ma ľudia zastavia, poďakujú mi, alebo povedia, že keď sú v hore, tak niečo tiež odnesú. To vás tak nabudí, pretože, samozrejme, mám aj ja také chvíľky, že už toho mám dosť a, že je to stále len dookola to isté,“ povedala o svojich pocitoch mladá mamička.
JE TO MENTALITOU
Žila roky v Nemecku, kde podľa nej nenájdete na zemi žuvačku ani ohorok. „Je to mentalitou ľudí. Koše máme na každom rohu, ale ľudia veci vyhodia aj dva metre od koša. Aj v Žiline máme veľa lokalít, kde je stále množstvo odpadkov. Skládok je aj v našom meste veľa. Keď to neurobím dnes, tak viem, že sa tam vrátim o týždeň a je tam toho ešte viac. Tých lokalít je tu neúrekom. Dokonca je to aj Lesopark alebo Vodné dielo, kde chodia ľudia oddychovať,“ hovorí o zvykoch ľudí na Slovensku. Najčastejšie ľudia odhadzujú plastové a sklenené fľaše, plechovky, ale nechýbajú aj naozaj kuriózne kúsky. „Ako začala korona, tak pribudli respirátory, rúška, rukavice. Je to ďalší zbytočný odpad. Čo je zaujímavé, že keď bol lockdown, tak bol aj väčší poriadok. Keď som nejaké miesto vyčistila, tak ostalo dlhú dobu čisté. Ako sa to skončilo a všetko sa uvoľnilo, tak pribudol zase aj odpad.“Ako hovorí, tak je stále čo čistiť. A aj keď je momentálne na materskej dovolenke, tak robila túto činnosť aj počas obdobia, keď pracovala ako sestra v Kysuckom Novom Meste. „Po práci som mala čas, a kým mi prišiel autobus alebo vlak do Žiliny, tak som čistila parkovisko. Aj ľudia z áut kadečo vyhodia, prípadne to len tak nechajú na parkovisku. Nájdete odpad z „fastfoodov“ alebo veľa plechoviek. Kritický je aj Silvester, kedy nájdete kvantum odpadu,“ povedala o svojich skúsenostiach.
IDE PRÍKLADOM
Separuje a čo najmenej odpadu tvorí aj vo vlastnej domácnosti. „Ja sama svoje oblečenie nosím dosť dlho. A po deťoch veci aj obuv darujem ďalej. Sú na to rôzne stránky. To sa týka aj elektroniky. Keď nemusím, tak autom nejdem. Idem buď peši, alebo na bicykli. Separácia a recyklácia sú veľmi dôležité. Mesto Žilina je na tom aj s nádobami na separáciu dobre a ja si nemyslím, že by niekde chýbali, je to len o tom, či sa ľuďom chce. Skoro každý druhý alebo tretí panelák má dosť nádob na separovanie. Ale stáva sa, že ľudia sa aj snažia a potom niekto príde a do skla vyhodí celé vrece komunálneho odpadu. Je to niekedy o nevšímavosti a ľahostajnosti,“ myslí si Simona. Svoje deti k tomu vedie tiež. Šesťročný Max dokonca mamičku aj upozorní na odpad. „Ja s kočiarom, kde mám ešte ročnú dcérku Miu, ho hneď poslúchnem a idem to zobrať. Takže deti k tomu treba viesť od malička.“ S negatívnou reakciou sa zatiaľ nestretla. „Skôr sa ľudia čudujú, že to robím. Sú trošku frustrovaní, ľudia si to ani moc nevšímajú, že to robíte. Dokonca sa nedá ani moc povedať, že kto najčastejšie odpad vyhodí.“
NA VLASTNÉ NÁKLADY
Stretla sa aj s tým, že aj človek bez domova, ktorému dávala jedlo, tak obal pekne vyhodil a podnikateľ v saku nemal problém odhodiť papier priamo na zem. „Nedá sa to vôbec určiť. Videla som mamičky s deťmi, pubertiakov, ale aj starších ľudí. Nedá sa to povedať. Pravidelne upozorňujem mesto aj na skládky. Na Hlinách pri potravinách mi sľúbili čistenie a aj pravidelne chodia vypomáhať a darovali mi vrecia na odpad. Pre mňa sú to aj moje náklady, či už na vrecia, rukavice, ale aj benzín. “ Nemala problém ani s objemnejším odpadom. „Našla som kadečo, o tom by som nerada hovorila, ale nechýbala mikrovlnka alebo aj sedačka, ktorú som rozobrala. Na výlete v Rosine som našla bazén, ale tak mňa to baví a chcem, aby sme sa v tom odpade doslova neutopili,“ dodala na záver.
