Ako vyzerá systém náhradníkov na očkovanie, ktoré spustil kraj?
Máme dve fázy. Prvou je, že každý lekár má možnosť prihlásiť pacienta do systému náhradníkov, ktorého je dôležité uprednostniť z dôvodu zdravotného postihnutia alebo choroby. Tam sme z celého kraja evidovali v piatok 16. apríla asi tisíc náhradníkov. Druhá fáza bude otvorená na objednávanie pacientov.
Iba tisíc náhradníkov? Nie je to málo?
Myslím si, že áno. Je to o lekároch, ktorých záujem bol spočiatku nižší a odporučili pacientovi informovať sa na župe. Druhou výhovorkou je, že nemajú prístup k prihlasovaciemu formuláru. V objednávacom systéme je preferovaný typ vakcíny i miesto, 90 percent ľudí chce Pfizer a sama som apelovala pri stretnutí s ministrom zdravotníctva, aby prioritne dávali tie vakcíny, ktoré spoločnosť chce. Keď sa lekári nezapoja v dostatočnej miere, tak pustíme systém pre verejnosť, kde sa každý môže nahlásiť do systému náhradníkov sám. Problém bude mať lekár, lebo musí vydať tlačivo a prakticky ho tak čaká viac práce. Jednoducho je potrebné mať zdôvodnené potvrdenie o chorobe, teda prednostnej vakcinácii. I keď ja som zástancom, že postavme všetkých do radu a zaočkujme ich.
V rozhovore s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom v predchádzajúcom vydaní sme sa dozvedeli, že v máji bude dostatok vakcín. Je to pravda?
Áno, môžem to potvrdiť. Komunikovala som s ministrom zdravotníctva, vakcín bude dosť a bude záležať len na povedomí spoločnosti a záujme očkovať sa.
Akú osvetu je potrebné urobiť, aby sa neriešil typ vakcíny? Väčšina má záujem o Pfizer, však?
Vakcinovať treba tým, čo je k dispozícii. Vy viete, čím vás v detstve očkovali? Ani vaša mama to netuší. Vieme o očkovaní proti tetanu i žltačke, kto pozná názov značky alebo výrobcu týchto vakcín? Každý zdravotnícky pracovník je zaočkovaný, keď ide do zdravotníctva a teraz máme najmenšiu mieru tohto očkovania, čo je tragédia. V skutočnosti sa ľudia pozerajú na renomé vakcíny, no to nie je kľúčové.
Dá sa predpokladať, že žilinský región bude dostatočne zaočkovaný začiatkom septembra?
Aktuálne podľa dodaných dát z ministerstva zdravotníctva je zaočkovaných v našom kraji 25,5 percenta obyvateľov. Ako môžem predikovať, čo bude v septembri? Momentálne máme viac ako 143-tisíc zaočkovaných, kraj má v priemere od 18 rokov 560-tisíc. Keď ich zaočkujeme, tak by to teoreticky do konca leta mohlo vyjsť. Avšak opakujem, ľudia by to museli chcieť, očkovanie je dobrovoľné.
Sme na konci pandémie alebo nás čakajú nové mutácie?
Podľa mňa existuje univerzálny pojem, t. j. s vírusmi sa musíme naučiť žiť. Chrípka vykazuje každý rok iný typ a tiež jej podľahne určité percento ľudí, teraz však máme nízke percento očkovania proti chrípke, pretože má nižší výskyt. Bude to zrejme ochranou dýchacích ciest a sociálnym dištancom. Koronavírus tu bol vždy a aj bude, no príde chrípka s novým typom, ktorá sa začne šíriť regionálne. Rôzne mutácie cirkulujú po svete, či už od chrípky z Ameriky alebo kmeňov korony. Nebezpečná je agresivita vírusu.
Čo negatívne spôsobila pandémia nášmu zdravotníctvu?
Preverila charaktery ľudí a často sa vyplavilo na povrch, že nie sme takí súdržní ani v zdravotníctve. Kedysi sa fungovalo systémovo, teraz si ľudia viac uvedomujú svoje práva, ale menej svoje povinnosti. Potom sa ťažšie pracuje, aby sme nastavili fungujúci systém. V zdravotníctve sme si dobré veci pokazili sami. Skúsim inak, vo vojne zavelil generál úlohy armáde a oni len poslúchali s nastavenými pravidlami. Teraz sa rozhodujem len ja, ja mám slobodnú vôľu, avšak zároveň chcem všetko funkčné, zabezpečené. Pandémia nás naučila, že čo chceme spraviť, aby to bolo dobré? Ja chcem ísť tiež na dovolenku, mať konečne pokoj, no musím mať sebazaprenie a povedať si, že treba vydržať, lebo situácia si to vyžaduje. Vždy budú hlasy pre aj proti, no musím si uvedomiť svoje povinnosti. Ak som lekár alebo sestra, tak prioritne sa musím správať zodpovedne ja. Avšak spoločnosť nemôže očakávať, že lekári či sestry sú na baterky. Tiež majú svoje súkromie, svoj vlastný život. Hnevá ma, že niekto chce významne uvoľniť opatrenia, ale nikoho nezaujíma, že v nemocnici sa stále bojuje o život. Skutočne v nemocnici nikto nemá pokoj, dostanete od riaditeľa príkaz, že pôjdete na konkrétne oddelenie a jednoducho musíte.
Nie ste vy osobne za vyše roka s koronavírusom už miestami aj dosť apatická? Má zmysel podľa vás s niečím a niekým bojovať?
V jednej z mojich bývalých prác ma prezývali tsunami. Osobne sú to pre mňa výzvy na moje posilnenie, nepotrebujem byť nejakou hviezdou, že sa nám podarilo uspieť. Najviac ma trápi, že človek chce rozumnými opatreniami docieliť niečo, len je rozdiel, či sú najprv vypočuté, a potom aj použité. Jedna vec je hovoriť do médií, druhá konštruktívne riešiť. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že vždy sa dá nájsť spôsob, len ho treba hľadať. Ja som Ryba, plávam proti prúdu aj s ním. Niekoho to môže fakt celé zlomiť, to je pravda, ale mňa nie.
Na župe ste od roku 2018, vstupujú do vašich výsledkov často aj politické rozhodnutia?
Nie som politička, ani som netušila, že moja funkcia je tak významne politicky ovplyvnená do budúcnosti. Išla som na riadne výberové konanie, s pocitom, že by som už mohla mať určité skúsenosti, chcem byť bližšie domov a určitým spôsobom to bola výzva. Ak toto zvládnem, tak to bude super. Snažím si vytvoriť spoluprácu so všetkým, zdravotníctvo nie je o politike, to vidíte všetci práve v týchto časoch. Všade hovorím, že ide o ľudský život a treba hľadať spôsob, aby to fungovalo. A k tomu je potrebné mať odbornú a nie politickú príslušnosť.
Čo by ste odkázali ľuďom v tejto neistej dobe?
V každom kúte nášho regiónu sú ľudia rovnakí. Žilinčania, ktorých poznám, sú skvelí ľudia. Je to dosť klišé otázka, no bola by som rada, keby si ľudia začali vážiť viac jeden druhého. Akosi nám začína absentovať ľudskosť, no verím, že sa znova vrátime do normálneho života a ľudskosti pribudne.
