Nespeši! Ja som kapitán lietadla. Moskva- Rusko, 2013/2002. S kolegom Mirom sedíme v moskovskom Aeroexpresse. Moderným vlakom cestujeme zo železničnej stanice Bieloruskaja na medzinárodné letisko Šeremetevo. Ak nenastane nejaká prírodná katastrofa tak v komforte a s presnosťou švajčiarskych hodiniek dorazíme na letisko za tridsaťpäť minút. Tento moskovský expres s len dvoma zástavkami je pre nás po rokoch niekedy až dobrodružných presunov medzi centrom ruskej metropoly a jej medzinárodným letiskom niečo ako rozprávkový zázrak.
Prvá vlaková súprava Aeroexpressu vyšla na trať v decembri 2005. Postupne rovnako pohodlné vlakové spojenie so zástavkami metra – železničnými stanicami na okružnej linke vzniklo aj s letiskami Moskva – Vnukovo, Moskva – Domodedovo. Dobrá skúsenosť sa z hlavného mesta postupne plánuje realizovať aj v Kazani, olympijskej Soči či tichooceánskom Vladivostoku.
Oficiálne jedenásť a pol miliónová Moskva, neoficiálne treba ešte nejaké milióny (tri až štyri) obyvateľov pripočítať, je všeobecne známa svojimi gigantickými probkami – dopravnými zápchami. Myslím si, že Moskovčania nemajú v živote dve istoty – smrť a dane, ale hneď tri istoty. Smrť, dane a dopravnú zápchu. Neviem koľko je tu registrovaných automobilov, ale o ich počte sa dá urobiť predstava podľa hustoty obyvateľov na kilometer štvorcový. Tá je cez desaťtisíc šesťsto ludí. To je desaťnásobok oproti Žiline.
Domáci s touto každodennou realitou vedia celkom úspešne žiť. Alebo možno len rezignovali. Pre návštevníka sú probky vždy novou skúsenosťou a zdrojom prekvapení ako miestni zareagujú. To môže byť humorné, ale aj šokujúce. Cudzinec sa môže dostať aj do veľmi problematickej situácie.
Takým skutočne vážnym problémom je ak v piatok poobede cestujete na letisko. Vaše lietadlo má do odletu niečo cez hodinu a vy sedíte v maršrutke, ktorá miesto rýchlej jazdy bezradne stoji zakliesnená v štvorprúdovej výpadovke z centra Moskvy.
Maršrutka je obľúbený rýchly dopravný prostriedok vo veľkých mestách Ruska aj Ukrajiny. Je to taký minibus pre asi dvadsať cestujúcich. Má menej zastávok ako normálny autobus a vzhľadom na svoju veľkosť sa vie dynamickejšie a flexibilnejšie pohybovať v spleti ulíc veľkomiest.
Teraz keď si tak pohodlne cestujeme v tomto modernom vlaku si akosi automaticky spomínam na Mirovu skutočne problematickú. Naozaj sa v piatok náhlil na letisko. Poriadne nervózny sedel v plne obsadenej maršrutke. Tá už niekoľko desiatok minút stála zakliesnená v probke. Asi desať spolucestujúcich malo letenku na let ako Miro. Väčšinou to boli Rusi a celkom hlasito začali upozorňovať na časové riziko, že im lietadlo odletí. V minibuse sa vytvorila taká atmosféra, že vodič sa rozhodol na dobrodružnú cestu. Po štartovacom zatrúbení, odbočil na chodník a začal kľučkovať medzi chodcami. Na chvíľu keď bola vozovka prázdnejšia sa na ňu vrátil, aby sa po pár metroch znovu vrátil na chodník. Takáto mestská rely sa mu zjavne zapáčila. Stále pridával, stále odvážnejšie kľučkoval, stále vynaliezavejšie hľadal možnosť ako sa doslova prebiť bližšie k letisku. Šofér maršrutky sa rozhodol za každú cenu dopraviť cestujúcich na letisko tak, aby stihli odlet svojho lietadla. K dosiahnutiu cieľa začal využívať aj protismernú vozovku, ktorá bola voľnejšia. To ale neznamená, že sa tam nepohybovali protiidúce automobily, vrátane nákladiakov. V maršrutke bolo zrazu hrobové ticho. Časť pasažierov bola úplne bledá.
V okamihu, keď už jazda hrozila prekročiť poslednú kritickú mieru bezpečnosti, sa ozval z poslednej rady sedadiel tichý, pokojný ale rozhodný mužský hlas. Patril staršiemu pánovi v leteckej uniforme. Odkaz smeroval k vodičovi.
„Nespeši – neponáhľaj sa! Ja kapitan samaljota – ja som kapitán lietadla.“
Táto veta ukončila bláznivú jazdu.
Miro svoje lietadlo stihol. Samozrejme, že meškalo, ale bez kapitána predsa nemohlo odletieť.
K atmosfére prežitej v Moskve probka patrí. A návštevník, bez ohľadu na to aké dôvody ho do mesta priviedli, bude s miestnou dopravou konfrontovaný. Dnes má ale pri ceste na letisko možnosť spoľahlivého časového plánovania.
Pavol Vitek
Ilustrácia Igor Cvacho
