Milan sa pri mojich pracovných pobytoch v Prahe vždy predvedie aj ako veľmi zbehnutý turistický sprievodca. Ak nám po pracovnom programe ostane čas na večeru v nejakej hospodě, vždy to rád využijem. Počas presunu Milan dokáže vždy veľmi zaujímavo rozprávať o miestach, ktoré míňame autom. Sype zo seba informácie o histórii budov, o udalostiach, ktoré sa tam odohrali alebo o osobnostiach, ktoré sú späté s miestom, okolo ktorého práve ideme.
Pred jeho príchodom na obchodné stretnutie k nám do Krasnian som sa rozhodol tiež zahrať na turistického sprievodcu. Doma som intenzívne rozmýšľal, čo by mohlo byť pre Pražáka ohromujúce. Jánošík? To určite pozná v mnohých variantoch. Gabčík? To by mohlo byť zaujímavejšie. Ten je známy v pražskom prostredí. A potom mi zablúdili oči do knižnice. Tak a mám turistické eso vybraté. Milanovi porozprávam o operácii KFC z roku 1938.
Naše obchodné rokovanie s Milanom prebehlo k obojstrannej spokojnosti a na konci som ho pozval na obed do Žiliny. Počas cesty som spustil na Milana naštudované turistické informačné eso.
„Milan, vieš o tom, že v Žiline boli uložené české korunovačné klenoty?“
„Pavle ty kecáš! Čo by robili na Slovensku?“
„Nekecám! Vážne, v septembri 1938 bola realizovaná operácia KFC. Vaše najcennejšie zlaté šperky si urobili výlet do Žiliny. Ja ti teraz cestou ukážem budovu, kde boli klenoty viac ako dva týždne ukrývané.“
„To mi o tom musíš vyrozprávať viac.“
„Tak Milan, počúvaj. Špeciálne pre teba som si to cez víkend detailne prečítal.
28. júna 1937 na stretnutí Kancelára prezidenta ČSR dr. Šamala a predsedu evakuačného zboru pre vyprázdnenie Pražského hradu plukovníka Kvapila sa začala plánovať Operácia KFC. Operácia klenotov fascinujúcej ceny. Hovorili o ukrytí korunovačných klenotov českých kráľov pred nemeckými fašistami. Prvým krokom k realizácii bol súhlas držiteľov siedmich kľúčov od klenotnice, v ktorej boli uložené v Korunnej komore katedrály sv. Víta na Pražskom hrade. Držiteľmi kľúčov boli prezident, predseda vlády, pražský arcibiskup a ďalší.“
Milan už po prvých vetách nabitých faktami pochopil, že rozprávam o skutočnej udalosti. Tiež mu bolo jasné, že sa mu chcem vyrovnať v jeho sprievodcovských schopnostiach. Záujem, ktorý bol čitateľný z jeho tváre, ma povzbudil v rozprávaní.
„Koncom mája 1938 bolo na porade evakuačných komisárov rozhodnuté o úkryte. V jednom zo špeciálne vybudovaných trezorov na Slovensku.
Realizáciou operácie KFC bol poverený dr. Karol Strnad, ministerský radca Kancelárie prezidenta republiky.
V nedeľu 18.septembra 1938 na schôdzke s prezidentom Benešom mu oznámil Strnad aké miesto na ukrytie klenotov vybral. Trezor vo filiálke Národnej banky v Žiline. Jej vedúcim bol Čech František Koupil a jeho zástupcom Slovák Silvester Blažko.
Prevozom z Prahy do Žiliny bol poverený inžinier Člupka – ministerský radca Kancelárie prezidenta republiky. Na cestu sa vydal ešte večer 18. septembra. Pred odchodom odprisahal na krucifix splnenie úlohy aj s nasadením vlastného života. Do Žiliny po trase Hradec Králove, Olomouc, Hranice, Valašské Meziříčí, Velké Karlovice, Makov, Veľká Bytča smerovali dve tatrovky. Do svojho cieľ dorazili na druhý deň ráno.
Československo prežilo v nasledujúcich dňoch veľmi búrlivé obdobie a zradu svojich francúzskych a britských spojencov v Mníchove.
4.októbra 1938 si prezident Beneš do svojej pracovne povolal dr. Strnada. V tom čase disponoval informáciami, že agenti horthyovského Maďarska na Slovensku intenzívne pátrajú po českých korunovačných klenotoch. Beneš vydal asi jeden zo svojich posledných rozkazov - ihneď priviesť späť na Pražský hrad drahocenný poklad. 5. októbra sa Beneš vzdal svojej prezidentskej funkcie.
6. októbra 1938 spred filiálky Národnej banky v Žiline vyrazili na cestu do Prahy tri autá. Bolo to len niekoľko hodín pred vyhlásením slovenskej autonómie z balkóna budovy vzdialenej len niekoľko desiatok metrov od banky. Cestu do Prahy vážne skomplikovala krátka naháňačka s nemeckým tankom. Skupina vedená Člupkom natrafila cestou na fašistov, pred ktorými odbočila z hlavnej cesty na poľnú. Bolo im to podozrivé a vydali sa kolónu troch áut prenasledovať. Nakoniec šťastlivo unikli a večer dorazili so vzácnym nákladom na Pražský hrad. Klenoty odovzdali dr. Strnadovi. Už sa ale nevrátili do klenotnice v chráme sv. Víta. Strnad ich uložil v pracovni prezidenta republiky do trezoru zamaskovaného knihami. Až budem nabudúce v Prahe tak ti porozprávam, aký osud mali počas II. svetovej vojny.“
Môj výklad sa skončil v okamihu, keď som parkoval auto na parkovisku za domom s popisným číslom 221.
„Tak Milan, v tejto budove bola ukrytá svätováclavská koruna, jablko a žezlo. Dnes tu sídli pobočka ČSOB. Ak máš chuť môžeme sa pozrieť do budovy.“
Milan moje pozvanie neodmietol, a tak sme sa spolu prešli po schodisku, po ktorom možno v jeseni 1938 kráčali chlapi s okovanou zapečatenou dubovou debnou so štyrmi rozdielnymi zámkami a plnou zlata, perál a drahokamov.
Môj priateľ sa mi veľmi pekne poďakoval za zaujímavé rozprávanie. Keď sme opúšťali budovu, hľadal pri jej vchode nejakú tabuľu, čo by pripomínala ukrývanie klenotov. Nič také tam samozrejme nebolo. Operácia KFC je stále v utajenom režime.
Pri mojom nasledujúcom pobyte v Prahe sme sa vydali po stopách klenotov v Prahe.
Pavol Vitek
Ilustrácia Igor Cvacho
