Suzhou – časť druhá
Suzhou navštívil roku 1276 Marco Polo. Vo svojom cestopise neskôr písal o miestnych 6000 mostoch, o veľmi šikovných obchodníkoch, mudrcoch a vynikajúcich lekároch. Ideme zistiť, či je prirovnanie čínske Benátky pre Suzhou pravdivé. Všade je neuveriteľná čistota. Aj taký pohodený ohorok z cigarety niekde na chodníku je mimoriadne náročné objaviť. Všeobecnú čistotu už vnímame ako samozrejmosť. Po prílete do Číny na letisku Pudong sme to chápali ako takú reklamu krajiny – dobrý prvý dojem.
Po ceste do centra Šanghaja sme už spozorneli. Stále veľmi čisto. Aj tu v Suzhou je čistota do očí bijúca. Z ulice zostupujeme do podzemnej stanice novootvoreného metra. Prechádzame okolo chlapíka, ktorý zo zeme zametá nejakú malú, miniatúrnu smietku. Jack nám vysvetľuje, že ten chlapík má pridelený úsek na čistenie a celý deň ho bude udržiavať v dokonalom poriadku. Neskôr poobede nás Jack zobral na výletnú loď. Stali sme sa súčasťou asi štyridsaťčlennej čínskej turistickej skupiny. Okrem mňa a Michala sú s nami na palube lode ešte dve belošky – mama s dcérou.
Plavba po kanáloch trvá asi hodinu. Tak už sa tu začíname skutočne cítiť ako v Benátkach. Mosty ako Polo nepočítame, ale je ich skutočne hodne. Konečne sme sa dočkali aj nejakého neporiadku. Voda v kanáloch síce nie je znečistená plávajúcimi plastovými fľašami, zato pri pohľade do malých dvorov domov vidíme porozhadzované domáce náradie, domáci odpad. Asi po necelej hodine sa plavba končí pri Múzeu hodvábu. Ja určite, predpokladám, že aj Michal, opúšťame loď s úľavou. To sprievodcovo kričanie bolo isto pre miestnych veľmi zaujímavé, ale pre nás to bolo skoro mučivé.
Zjavne podobné pocity majú aj obe dámy. Po hodine intenzívneho „kurzu“ čínštiny vyhľadávajú príležitosť na komunikáciu v angličtine. Pýtajú sa nás, odkiaľ sme.
„From Slovakia.“
Pani, s výrazom utrpenia, náš zemepisný údaj komentuje „ Rusko“. Baba jedna, nás netreba ľutovať.
„Nie Rusko, centrálna Európa, pri Nemecku,“ snažím sa spresniť polohu Slovenska podľa nejakého silného orientačného bodu. Nemecko zjavne zabralo a u pani sme si výrazne polepšili náš imidž.
„ A vy ste od kadiaľ?“ vyzvedám zase ja.
„ Z Austrálie.“
Ja tento zemepisný údaj nechávam bez komentára. Má byť asi dosť jednoznačný. Nabudúce odpoviem,
že sme z Európy.
Pavol Vitek
Ilustrácia Igro Cvacho
