Ľudia si väčšinou zapamätajú len meno prvého, ostatní upadnú do zabudnutia, alebo si zápis do ľudskej pamäte musia ešte niečím výnimočným zaslúžiť. Lajku, Gagarina či Armstronga si pamätajú všetci, ich nasledovníkov už len niektorí. Prvé letecké zábery, články o vetroplavectve, živote vo vesmíre či knihy Julesa Verna sú súčasťou depozitov Slovenskej národnej knižnice (SNK), ktoré prešli do digitálnej podoby.
Denník Ľud zverejnil 18. novembra 1957 fotku Lajky a informáciu o vypustení družice do vesmíru. Noviny tvrdili, že sa vrátila živá na Zem. Pravdou však je, že zomrela počas letu na prehriatie a stres – ale to priznali príslušné úrady až oveľa neskôr. Pes – kozmonaut sa pôvodne volal „Kučierka“, Lajka je totiž názov ruského národného plemena.
Prvá bola kačica, kohút a ovca
Lajka nebola prvým zvieraťom vo vesmíre a ani posledným. Aj 60 rokov po smrti však zostáva najslávnejším dobyvateľom vesmíru, ktorý svoj život položil – ako sa zvykne hovoriť – na oltár vedy. Oveľa úspešnejšie skončili Lajkine nasledovníčky Belka, Strelka a Hviezdička - na rozdiel od nej sa v kabíne neprehriali a ako prvé živé bytosti sa aj šťastne vrátili na Zem a ďalej si plnili psie povinnosti. Najmä zo Strelky sa stala niekoľkonásobná matka a jedno z jej šteniatok dostala do daru dcéra J.F. Kennedyho od Nikitu Chruščova.
Torzo knižnice M.R. Štefánika v SNK obsahuje aj časopisy francúzskej vedeckej komunity La Science et La Vie.
Nie nadarmo sa hovorí o „pokusných zvieratách“. Aj bratia Montgolfiérovci si povedali, že nebudú život riskovať vo svojom teplým vzduchom poháňaným balónom, a tak do neho 19. septembra 1783 posadili kačicu, kohúta a ovcu a vyslali ich pozrieť sa na Versailles z vtáčej perspektívy. Verejné divadlo si vychutnával aj Ľudovít XVI. pričom netušil, že presne o 10 rokov bude predmetom podobného verejného divadla práve on sám. Balón vystúpil do výšky 600 siah a prví „vetroplavci“ zdarne dosadli na zem živí.
Kto neletel, nebol „in“
Skôr ako vypukla Francúzska revolúcia (1789) a kráľa Ľudovíta sťal pomerne nový vynález – gilotína, stalo sa „vetroplavectvo“, ako to dobové noviny nazývajú, veľkou módou a skvelým biznisom. Manželka Jeana - Pierra Blancharda, ktorý za prelet balónom ponad La Manche dostal od francúzskeho kráľa odmenu 12-tisíc frankov a doživotnú rentu 1 200 frankov ročne, si po jeho smrti (zabil sa pri lete) otvorila živnosť. Ako prvá žena na svete sa živila komerčným prevádzkovaním letov v balóne, až kým aj ona nezomrela pri výkone svojho povolania.
Torzo knižnice M.R. Štefánika v SNK obsahuje aj časopisy francúzskej vedeckej komunity La Science et La Vie.
Veštec Verne
Rýchly rozvoj spoločnosti v kombinácii s geniálnou predstavivosťou istého mladíka urobili svoje. Jules Verne doslova veštecky v roku 1865 opísal, ako si ľudstvo jedného krásneho dňa podmaní vesmír. V knihe Cesta na Mesiac vystrelili troch Američanov z Floridy v ohromnej strele Columbia. O 104 rokov neskôr guľa odtiaľ vyniesla na Mesiac Neila Armstronga, Buzza Aldrina a Michaela Collinsa.
Žijú na nebeských telesách živé bytosti?
Ako ľudstvo viac a viac dvíhalo oči k nebesiam, vynáralo sa aj stále viac otázok. Ligocú sa hviezdy? Je na Mesiaci, Smrtonoši, Hladolete či Nebešťanovi život? V dobových odborných článkoch to nevylučujú, lebo keď na Zemi existujú zvieratá, ktoré inde ako vo vode žiť nemôžu, isto aj na Mesiaci, kde niet „povetria“, môžu žiť zvieratá, ktoré ho nepotrebujú k životu. Známy hvezdár Johann Hieronymus Schröter (1745 – 1816), tvrdil, že tmavé body okolo jedného z morí na Mesiaci sú „oblaky, že je to dym z fabrík, na mesiaci sa nachádzajúcich“ (Vlasť a svet č. 6 z roku 1887, str. 64).
...a takto naši predkovia nazývali planéty.... Domová pokladnica 1863, str. 36
Amelia, Zeppelin a Gagarin
Pokrok bol obrovský a rýchly - zoskoky z padáka, predlžovali sa preletené vzdialenosti, vymýšľali sa stále dokonalejšie verzie nebeských korábov. Prvé úspechy boli poznačené obeťami. Národné noviny z roku 1908 priniesli správu o dvoch profesoroch vetroplavcoch, ktorí pri Košiciach pristáli v poli a šokovaný dav pracujúcich ľudí na poli napadol „čudo“ a osádka dostala „nakladačku“. V Taliansku zas skalný orol takmer zničil vzducholoď a „vetroplavci sa len tak oratovali, že orla zastrelili“, píše Vlasť a svet v čísle 19.
V roku 1923 pristálo v Bratislave na Vajnoroch prvé lietadlo z Prahy, Charles Lindberg pokoril v lietadle La Manche a Amelia Earhatová ako prvá žena prelieta ponad Atlantik a prekonáva rýchlosť 290 km za hodinu. Ľudstvo sa pomaly blíži k malému kroku pre človeka ale k veľkému pre ľudstvo. Sovietsky zväz vypúšťa Sputnik stále vyššie a vyššie nad zemský povrch. Až sa jedného krásneho aprílového dňa roku 1961 rozozvučí v Bajkonure: „Vidím zem!“
Slovenská národná knižnica
