Podpredseda SNS a žilinský lekár Štefan Zelník spolu s okresným predsedom SNS v Žiline Tiborom Hanuliakom zasadli do Horúceho kresla vo štvrtok. Ústrednou témou rozhovoru bolo zdravotníctvo a školstvo.
Pôsobíte ako okresný predseda SNS v Žiline. Ako ste sa dostali do politiky?
TH: Nikomu z nás nie je ľahostajné, čo sa deje v našej republike a ja si myslím, že praví Slováci by mali vstupovať do SNS. Myslím si, že sme občania tejto krajiny a jediný, kto obháji našich občanov, je SNS. Myslím to zo srdca úprimne. Naša okresná organizácia v Žiline má 407 členov. Sme takou vlajkovou loďou v rámci Slovenska v SNS. Keď sme začínali v Žiline, budú tomu už tri roky, išli sme pokojnou cestou. Nechceli sme žiadne hádky a trenice. Niektorí ľudia si s bývalým predsedom zvolili inú cestu, ale dnes sa k nám pomaly vracajú a myslím, že to tak bude pokračovať. Pretože politika nemôže byť o osobe predsedu, musí to byť o SNS. Dnes môžem povedať, že nový predseda je vynikajúci, zdvihol zástavu SNS vysoko. Aj vďaka SNS v Žiline. Máme 18 miestnych organizácií a iné okresy nám môžu závidieť. Sme vlajková loď a ja by som chcel, aby aj celý Žilinský kraj bol vlajkovou loďou Slovenska, aby nešlo všetko do Bratislavy a do Košíc, ale aby sme si aj to stredné Slovensko začali trošku ctiť. Bola to vždy križovatka na Považí, takže musíme vrátiť hrdosť strednému Slovensku. My sme zástupcovia regiónu a aj preto sa uchádzame o sympatie našich spoluobčanov, aby sme im boli vždy nablízku a nápomocní.
Žilina bola v minulosti baštou SNS. Takže sa postupne vraciate na pozície, ktoré ste zastávali?
TH: Keď som nastúpil za okresného predsedu, mali sme to veľmi ťažké. Odišla nám väčšia polovička členov, zostalo nám ich len asi tridsať. No a dnes ich máme 407. Ideme cestou, ako sme si povedali. Dali sme si záväzok, že budeme mať v každej obci v okrese miestnu organizáciu. Keď pôjdeme touto cestou a keď si každý okres na Slovensku zoberie príklad zo Žiliny, tak budeme mať viac ako 15‑tisíc členov. Potom to bude rozvetvené ako ovocný strom a my budeme zbierať ovocie.
Po minulých voľbách, kedy vám tesne ušla účasť v parlamente, prešla strana očistou. Kormidla sa chytil Andrej Danko, odišli niektoré osoby poznačené kauzami, Marián Janušek, Igor Štefanov, Ján Slota. Ste spokojný s tým, ako sa to udialo?
TH: Aj v minulosti sa na SNS snažili sypať popol iné strany. Keď si zoberiete kauzu Mariána Januška, tak keby sme šli do merita veci, tak zistíme, že je to iba odvar toho, aké kauzy tu dnes lietajú. Aj preto sa dnes naťahuje ten súdny proces, ktorý nie je stále skončený. Marián Janušek je srdcom národniar a tak si pozastavil členstvo v strane, aby nikto nemohol na SNS poukazovať. Takže si myslím, že to bolo od neho pekné gesto, že sa stiahol do úzadia, aby nedovolil hádzať špinu na SNS.
Preferencie vám začali utešene rásť. Čomu to pripisujete?
TH: Keď som nastúpil za okresného predsedu a mali sme sedenie s okresným predsedom SMER-u Igorom Chomom, pýtal som sa ho, či budeme alebo nebudeme spolupracovať. On sa tak na mňa pozrel a asi si pomyslel, čo chceme my, malá blška, od takého medveďa. Aj som mu to tak povedal. Povedal som mu, aby si pamätal, že my sa vypracujeme a že tá blška tu začne pôsobiť. Bolo to našou tvrdou prácou, že sa to skutočne stalo. Nenechávame nič na náhodu, začali sme poctivo pracovať, zakladáme nové organizácie, držíme slovo, nestavali sme primátorského kandidáta. Je to o práci a treba chlapsky držať slovo.
Prečo podľa vás preferencie SNS stúpajú?
ŠZ: Je to vďaka programu, ktorý stojí na pevných základoch – vlasteneckom, kresťanskom a sociálnom. Ten je blízky všetkým ľuďom. V minulosti ľudia začali SNS odmietať na základe určitého expresívneho vystupovania, ktoré mnohokrát zachádzalo do nie vhodných prejavov. Ľuďom sa to prestalo páčiť a často nám to vyčítali – neodbornosť a neslušnosť. Po analýzach a zmene predsedu SNS Andrej Danko začal presadzovať hrdosť, odbornosť a slušnosť a to sa prejavilo v celej SNS. Došlo k vytvoreniu novej KSNS a všetci, ktorí s tým nesúhlasili, odišli do nej. Stalo sa to nakoniec dobre a práve predseda bol vždy pripravený argumentovať jasne, presne, hrdo a odborne a ľudia to ocenili. Tu vidíme ten obrovský zvrat. Vrátili sme sa k hodnotám Hlinku a Rázusa. To, čo SNS vždy deklarovala, začalo sa napĺňať a to ľudia oceňujú.
Sme na konci volebného obdobia, je čas na rekapituláciu. Ako hodnotíte jednofarebnú vládu SMER-u?
ŠZ: Kiežby aj SNS dostala taký obrovský mandát, že by sme mali 84 poslancov, lebo vtedy sa dajú robiť veľmi zásadné zmeny. Nerád by som ja hodnotil SMER. Vysvedčenie mu dajú občania vo voľbách. Ale myslíme si, že SMER mohol pri tej obrovskej sile, ktorú mal, za štyri roky urobiť zásadnejšie zmeny. A to nielen pokiaľ ide o školstvo, pôdohospodárstvo, zdravotníctvo, ktoré je v katastrofálnom stave. Napríklad sa mal štát chopiť príležitosti a získať späť elektrárne, mali sme ich odkúpiť. Opakujem, voliči vystavia svoje vysvedčenie. Ja môžem povedať, že my by sme mohli byť len radi, ak by sme takýto silný mandát dostali.
TH: Ja to poviem z iného súdka. Každý dostane vysvedčenie a keby to SMER robil naozaj dobre, tak by mal preferencie na úrovni 50 % a nešli by mu tam, kde sú teraz. Vždy je to o tom, ako to cítia občania.
SNS sa dostáva do pozície, kedy môže byť jazýčkom na váhach. Bez SNS zrejme nebude nová vláda možná. Ak vás SMER osloví s ponukou vstúpiť do koalície, ako zareagujete?
TH: Nedá sa to dopredu povedať. My musíme najskôr urobiť dobrý volebný výsledok a o tom rozhodnú voliči. Ak naša známka bude zisk 10 %, budeme s každým rokovať. Ale pre nás je najdôležitejšie, aby sme mohli presadzovať náš program. Nejde nám o to, aby sme sa dostali do vlády za každú cenu, kde by sme boli outsiderom. Chceme presadzovať náš program.
ŠZ: Bolo by neférové, keby sa už teraz rozdeľovali partneri. My sme možno jediná strana, ktorá nemá žiadnych sponzorov a žiadne záväzky, takže sme absolútne slobodná strana. Nikto po voľbách nemôže prísť a povedať, čo máme robiť. Nikto z nás sa netrasie o žiadnu stoličku ani o žiadne miesto. Keď nám ľudia dajú dôveru, bude to o zásadných miestach a o hodnotovom programe. Samozrejme, ak sa dokážeme dohodnúť s partnerom s tým, že program budeme vedieť plniť, sme otvorení diskusii. Ale ísť do vlády len preto, aby sme dostali lukratívne miesta, pričom náš program zahodíme za hlavu, toto sa už opakovať nebude. Myslím si, že naozaj prišiel čas, aby sa mnohé veci na Slovensku zmenili. Hovorí sa o kauzách a je tu čas, aby prišla zodpovednosť s náhradou škody. Nemôže sa to robiť donekonečna po každej kauze, že sa vinník posunie niekam ďalej. Počkáme na to, aký budeme mať silný mandát a čím silnejší bude, tým budeme môcť viac z nášho programu presadiť.
Aké sú vaše zásadné priority?
ŠZ: Zásadnou požiadavkou je, aby sme dostali naspäť strategické podniky. Nemôže existovať štát, ktorý nemá dosah na svoje strategické podniky. Chceme podporiť poľnohospodárstvo. Jeho kapacita je obrovská. Voľakedy sme boli takmer sebestačný. Dnes dovážame už aj mrkvu, cesnak a ostatné základné plodiny. Prečo by sme nemohli mať vlastnú banku, prečo by sme nepodporili domácich investorov tak ako zahraničných? Prečo dodatočne nezdaníme bankový sektor a obchodné reťazce? Prečo nepodporíme predaj z dvora? Zdravotníctvo je na tom zle. Štát nariadil, že každý z nás platí povinné zdravotné poistenie. Ako je možné, že poisťovňa, ktorá peniaze dostane, nezaplatí za liečbu pacienta a potom si zoberie túto sumu, ktorú nezaplatila, ako zisk? Okolo 540 miliónov sú nezaplatené výkony za odliečených pacientov, ale 700 miliónov si niekto zobral ako zisk. Považujeme to za amorálnosť a preto hovoríme o tom, že na toto stačí jedna zdravotná poisťovňa, ktorá by robila základné zdravotné poistenie, peniaze sa musia vrátiť naspäť do systému. Zdravotníctvo sa musí aj odpolitizovať. My nechceme, aby to bola štátna zdravotná poisťovňa. Nechceme, aby tu vznikali kauzy ako teta Anka, doktor Kostka a iné. Keď som bol štátnym tajomníkom na ministerstve zdravotníctva, tak VšZP nikdy nebola štátna. Bola to verejno-právna inštitúcia, v ktorej tretinu mal zastúpenie štát a zvyšné dve tretiny boli lekári, pacientske organizácie, odborári, zamestnávatelia. Žiadna politická strana nemala na poisťovňu dosah. Keď chceme ísť transparentne a zodpovedne, musí tam byť vyváženosť. Na jednej strane vláda, na druhej strane peniaze, ktoré budú pod dôslednou kontrolou obyvateľstva. A potom ďalšie veci, ktoré máme v programe. Školstvo, seniori, otázka minimálnej mzdy. Agentúry práce, ktoré parazitujú pri zamestnávaní. Zásadne odmietame baviť sa o registrovaných partnerstvách. Poďme zvýšiť kvórum pre registrované cirkvi.
TH: V rámci regiónu máme 11 zahraničných firiem. Tieto firmy žmýkajú našich ľudí, ale že by im dali také platy, ako majú v Rakúsku, Nemecku, o tom môžeme len snívať. Sme 11 rokov v EÚ a nie je možné, aby sme boli takí outsideri. Pozrime sa na našu fakultnú nemocnicu. Len prekročíte rampu, už tam pýtajú od vás peniaze. Za polhodinu parkovania jedno euro. Kto to bohatne? Kto to dovolil? Naši otcovia dávali na to peniaze. Dnes špina, bordel, pozemky rozpredané. Odvádzame zdravotné poistenie, sociálne poistenie, a aké je zdravotníctvo? Bol som cez Vianoce so psíkom u zverolekára. Niečo úžasné, spravia vám kávičku, pozeráte telku. No choďte do Žiliny na pohotovosť a zbadáte, kde sme sa to ocitli. Hovorím to z pozície pacienta. A takto by som mohol pokračovať. Zahraničné firmy si berú zisk a potom nemáme na cesty, nemocnice, športové haly. Mali sme úžasnú športovú halu a dnes nikomu nevadí, v akom je stave. Preto som išiel do politiky, aby som to zmenil. Práce je dosť, ale peňazí je málo. Nie je mysliteľné, aby zahraničné firmy donekonečna našich ľudí žmýkali. Musíme pomôcť živnostníkom. Už nehovorím o obchodných reťazcoch, kde si idete kúpiť tovar a už je to plesnivé. To je moja priorita v rámci tohto regiónu. Ľudia by mali hlasy dávať poslancom z regiónu. Nemusím sa niekomu páčiť, ale keď dajú ľudia hlas poslancom, ktorí nie sú odtiaľto, ako si vypočujú ich požiadavky?
Vláda sa snaží razantne riešiť hrozbu migrantov. Koná správne?
TH: Na jednej strane hovoria, ako chránia Slovensko, ale keď si pozriete hlasovanie v Europarlamente, tak poslankyňa Beňová bola za migrantov a ostatní sa zdržali hlasovania. Na jednej strane niečo rozprávajú, ale na druhej strane úplne inak konajú. Nedá mi nespomenúť, že na jedného migranta dáva Rakúsko ročne 10 800 eur, Nemecko 12 000 eur, čo je 1000 eur mesačne. Strašne ma zabolelo, že máme asi 800 migrantov a za minulý rok sme za nich dali 210 miliónov a tento rok 200 miliónov. Ročne to na jedného vychádza 55‑tisíc eur. Normálne sa tomu nechce veriť. Takto sa nehospodári. Grécko si neplní svoju úlohu. Pýtam sa, kde majú svojich arabských bratov? Prečo sa neobrátia na bohaté krajiny ako Katar, Omán, Saudskú Arábiu?
ŠZ: Som lekár a vždy ma učili, že treba riešiť príčinu. Čo je príčinou migrácie? Utečenec je ten, ktorý uteká pred vojnou. Toto sú ale migranti a mnohí z nich sú ekonomickí migranti. Chyba sa stala, keď ich pani Merkelová pozvala. Nemôže sa stať, že nech sa páči, pozývame vás, ale potom si ich rozdelíme. Slovenská republika nemôže súhlasiť s kvótami. Ako ich donútime, aby išli na Slovensko? Veď oni o Slovensko ani nemajú záujem. Mne sa zdá, ako keby niekto robil z toho dymovú clonu. Je to migrácia, migranti o nás záujem nemajú. Oni sa chcú dostať do Anglicka, kde sú veľké sociálne výhody. Krízu musia vyriešiť tí, ktorí ju spôsobili. Tí, ktorí súhlasili s tým, aby boli nálety na Líbyu a Irak, lebo tam sa to celé začína. Tam zasiali nenávisť medzi národmi. Treba tam urobiť záchytné tábory, tam im treba pomôcť, tam musia prípadne požiadať o azyl. Nie je však správne, aby sme súčasnú ekonomickú situáciu u nás prekrývali migrantmi. Niekedy mám taký pocit, že všetko je v poriadku, len migranti sú problém.
Stále prebieha štrajk učiteľov. Súhlasíte s ním? Sú požiadavky učiteľov oprávnené?
TH: Môj názor je, že učitelia nie sú tak ohodnotení, ako by mali byť. Naposledy bol urobený prieskum, aká je hodinová sadzba učiteľa a Slovensko bolo na chvoste. Je to nedôstojné, aké majú platy. Je to ale aj v zdravotníctve a inde. Slováci majú obrovskú chybu, že si začíname porovnávať, kto má aký plat a závidíme si to. Ja si myslím, že učitelia oprávnene žiadajú, lebo aké máte deti, taký je celý národ. Mala by to byť priorita nás všetkých, aby sme naše deti vychovávali kvalitne a v úcte. Plne podporujem štrajk učiteľov.
ŠZ: Absolútne zlyhala nielen školská a štátna politika, ale aj štátna zdravotná politika. Ja som chodil na gymnázium v Žiline, keď tu boli dve gymnáziá. Dnes ich je 10 alebo 12. To ma chce naozaj niekto presvedčiť, že je tu toľko schopných mladých ľudí? Aká je ich úroveň? Za mojich čias sa mnoho schopných spolužiakov nedostalo na gymnáziá a išli na prestížne stredné odborné školy. Ale ani tam sa mnohí nedostali a išli na prestížne učňovské školy. Dnes to všetko končí na gymnáziách a VŠ robia nábor bez prijímacích pohovorov. Ale keď to štát platí, tak si musí povedať, aké profesie potrebujeme. Potom by bolo peňazí viacej. Teraz je moderné duálne vzdelávanie. Ale to tu vždy bolo.
Zlyhala aj štátna zdravotná politika. Tu sa úplne zabudlo na generačnú obmenu, chýbajú zdravotné sestry, chýbajú lekári, máme dlhé čakacie doby. Skúste v Žiline ísť na neurologické či endokrynologické vyšetrenie. Neviem, či budete úspešní.
Potrebujeme v zdravotníctve víziu na 10 – 15 rokov. Ale tú víziu môže robiť len človek, ktorý sa tomu rozumie. Ja keď počujem, že funkcia ministra je politická funkcia, tak je mi to ľúto. Že potom má poradcov? Ako si tých poradcov vyberie? Oni by mali udávať trend, vyhliadku na x rokov dopredu. Ak postavíme základy, na nich musíme budovať. Veď to nemôže byť tak, že keď príde nová vláda, zase začíname od nuly. To sú obrovské chyby, obrovsky krváca celá spoločnosť.
V zdravotníctve chýba vízia. Prečo je to tak, že také základné veci, ako je zdravotníctvo a školstvo, nie sú pre vládu prioritou?
ŠZ: Je to naozaj o odbornosti. Je potrebné sa vrátiť k Baťovi. Ten keď prijal zamestnanca, ten si musel najskôr prejsť prevádzkou od základu. Keď potom išiel do vedúcej pozície, tak presne vedel, ako fabrika funguje. My zoberieme do zdravotníctva človeka, ktorý v ňom nikdy nerobil a zveríme mu jeho vedenie. Ako ten človek má so znalosťou veci rozhodovať a robiť víziu? Neviem si predstaviť, že by som ja išiel robiť víziu stavebníctva. Viem síce, z čoho sa robí betón, ale to je asi slabá kvalifikácia, aby som išiel robiť zásadné rozhodnutia. Dnes je módne hovoriť, že treba krížové manažmenty, profesionálnych manažérov. Ako, keď ten človek v živote nevidel pacienta na lôžku, čo chce ísť teraz riadiť? Na hociktorý post na nižších úrovniach vyžadujeme vzdelanie a prax, ale na najvyšší post nám stačí, že má tú správnu stranícku príslušnosť. Treba do toho vniesť odbornosť.
Trúfali by ste si riadiť takýto zložitý rezort?
ŠZ: Človek nemusí byť vo funkcii, aby odovzdal svoju skúsenosť. Musíte mať tím ľudí, rozdeliť si úlohy. Človek tam musí ísť s jasnou víziou. Výchova jedného lekára trvá 5 rokov, kým skončí atestáciu. Nám chýbajú lekári, máme 60 % prestarlých ľudí. Keď začnete teraz s tým, že budete dovzdelávať lekárov, tak už ich budete mať až v ďalšom volebnom období. Už je 5 minút po dvanástej. Treba nastúpiť a okamžite začať riadiť. Myslím si, že na Slovensku je dostatok múdrych ľudí s adekvátnym vzdelaním, s adekvátnou skúsenosťou a že by vedeli priložiť ruku k dielu.
Vy tú víziu máte. Aké by boli vaše prvé kroky vo funkcii ministra?
ŠZ: Podľa mňa by sa malo urobiť to, že základné zdravotné poistenie by mala spravovať jedna nezávislá verejno-právna inštitúcia. Máme peniaze, budú sa transparentne rozdeľovať. Je tu otázka pripoistenia. Ľudia si šetria, chcú mať niečo viacej, prečo im to neumožniť? Dnes je to katastrofa, treba ísť s obálkou. Navrhujeme platbu na DRG. Keď som v roku 1995 nastúpil do funkcie štátneho tajomníka na MZ, začal som do toho biť, že treba robiť na DRG, ktorý používa celá Európa. Dnes neexistuje cenotvorba, len nejaký úhradový mechanizmus. Poisťovne povedali, že za niektoré operácia zaplatia 300 eur, hoci len špeciálny zdravotný materiál stojí 600 eur. Preto DRG, čo je spôsob cenotvorby, keď sa povie, že materiál stojí 600 eur, k tomu lieky, práca sestry, lekára a vyjde nám z toho nejaká cena. Doteraz sme to však nezaviedli. Ja som bol v Nemecku u štátneho tajomníka a 5 ľudí sa išlo učiť. Prišli nové voľby a všetko sa zmietlo zo stola. Našťastie sme to pred tromi rokmi kúpili, ale ešte to nie je zavedené. Ceny musia byť rovnaké od Bratislavy až po Čiernu nad Tisou. Chceme rezidentský program. Lekár u nás chodí 19 rokov do školy a potom mu povieme, nech ide o zahraničia, lebo nemáme preňho miesto, aby získal prax. Prečo mu 5 rokov neumožníme, aby tu získaval prax a urobil si atestáciu? Aby na to riaditelia dostali aj finančné prostriedky na platy. V zdravotníctve sa dajú okamžite urobiť razantné kroky.
Ako je možné, že sa tu dejú také kauzy, ako masér Kostka, teda Anka a podobne? Prečo za to nenesie nik zodpovednosť?
TH: Sme občania a občania sú štát. Občania by sa nemali k týmto veciam stavať ľahostajne. Ľudia môžu meniť veci vo voľbách. Majú moc nad politikmi, ktorí by im mali slúžiť. Poisťovňa Dôvera mala za 6 rokov zisk 640 miliónov eur. To sú hrozné čísla. Ročne dávame do zdravotníctva 5,5 miliardy eur, tomu sa ani nechce veriť. SNS sa prikláňa k tomu, aby každý štátny úradník, ktorý spraví zlé rozhodnutie, niesol za to zodpovednosť. Každý máme rodinu a v nej musíme hospodáriť s určitým rozpočtom. My dávame dôveru už vyše 20 rokov tým istým politikom, ktorí nám robia deficit. Ako by ste mohli doma hospodáriť, keď máte vyčlenený rozpočet, ktorý nemôžete prekročiť? Ale v štáte to ide. V školstve sú populárne vysoké školy, ale nemáme žiadnych remeselníkov. Kto nám bude stavať? Sestry sú prestarlé. Chýba nám do 15‑tisíc sestier. Dnes minister arogantne rozpráva, že nepotrebujeme všetky sestry, ktoré sa chcú vrátiť. Takto hazardujú s naším zdravím. Musíme ťahať spolu za jeden povraz. Musíme sa zomknúť a správať sa zodpovedne.
S ktorými stranami si viete predstaviť povolebnú spoluprácu?
ŠZ: Každá politická strana, ktorá sa dostane do NR SR, je pre nás partner. Musí to byť o hodnotovom systéme a o prioritách. Keď sa budeme baviť na odbornú tému, nevidím problém sa baviť s kýmkoľvek. Pokiaľ bude presadzovať privatizáciu strategických podnikov, asi spoločnú reč nenájdeme. Ani keď bude presadzovať práva LGBTI alebo pôjde proti záujmom SR. Ale dopredu nebudeme nikoho vylučovať.
TH: Na predsedníctve sa rozhodlo, že pôjdeme s tou stranou, ktorá bude mať podobný program ako my. Keď nájdeme programovú zhodu.
Michal Filek
Snímky Monika Ďurechová
