Ako prebieha klasický fortunaligový zápas na žilinskom štadióne?
Prioritne sa musí rozhodnúť 14 dní vopred, o aký zápas pôjde podľa konkrétneho súpera a rizikovosti fanúšikov. Buď bude v klasickom, alebo v rizikom režime. Po rozhodnutí pošleme oznámenie polícii, mestu i na futbalový zväz v rámci oznámenia o športovom podujatí. Samotná porada na štadióne je 75 minút pred výkopom zápasu v klasickom režime. Ak je to rizikový zápas, tak takáto porada je aj sedem dní vopred, kde sa nastavia veci aj za účasti policajtov. Ďalšia v deň zápasu znova 75 minút s aktuálnymi informáciami.
Koľko usporiadateľov potrebujete z vašej pozície zabezpečiť?
Je to dosť individuálne, hlavne podľa rizikovosti a teraz aj pre covid automat. Teraz sa otvárala západná tribúna, čo je iné ako otvoriť aj ostatné tribúny a aj s divákmi hostí. Neviem to vyčísliť a každý zápas nastavujem personálne vopred aspoň týždeň. Vtedy viem, koľko ľudí potrebujem, z toho SBS-károv a usporiadateľov. Teda s kým hráme, kedy hráme a či aj prídu fanúšikovia hostí. Od toho sa odvíjajú aj náklady klubu, rizikové zápasy stoja poriadne veľké peniaze, lebo podľa zákona musí organizátor zabezpečiť 50 percent z celkového počtu SBS-ky. Tam hovoríme o veľkých tisícoch eur, napríklad pri pohárovej Európe a vypredanom štadióne sa na organizovaní zápasu podieľalo až 250 ľudí.
V čom spočíva hlavná náplň práce klubového bezpečnostného manažéra?
Komunikácia s políciou, delegátom či bezpečnostným manažérom súpera. K tomu sa snažíme získať informácie o príchode fanúšikov hostí a tiež ich možnej rizikovosti. Nastavujeme bezpečnostné opatrenia, aby všetko prebehlo v poriadku.
V kontexte aktuálnych dní a brutálnych momentov v Trnave je štadión MŠK Žilina bezpečným miestom pre každého slušného fanúšika?
Z môjho pohľadu určite áno. Sme výnimoční na Slovensku v tom, že máme príjazdové parkoviská pred východnou aj západnou tribúnou a tiež aj pri sektore hostí. Fanúšikovia sa nemajú šancu stretnúť a sektor hostí je dobre mechanicky zabezpečený, aby fanúšikovia nevybehli na plochu. Samozrejme, nie je stopercentné a bolo by v kontexte bezpečnosti ideálnejšie, ak by žilinskí ultras priaznivci boli na južnej tribúne a nie na severe. Verím, že sa to niekedy podarí, aby súhlasili s presťahovaním na juh.
Vnímate aj určité rezervy? Predsa, ako sa obrazne hovorí, čert nikdy nespí a môže sa stať hocičo.
Vždy sa dá pracovať ešte lepšie, je dosť nových techník, čo vidieť na modernejších štadiónoch. Avšak rád by som uistil žilinskú verejnosť, že štadión MŠK Žilina je bezpečný. Majiteľ klubu vynakladá obrovské financie v tejto sfére, lebo chodí veľký počet usporiadateľov. Niekedy sa môže divákom zdať, že ich je veľa, ale má to svoje dôvody. Snažíme sa robiť s celým kolektívom, aby sme pre ľudí vytvorili skutočne bezpečné prostredie. Covid nám zamiešal karty, sú rôzne obmedzenia a ja len verím, že časom si žilinský fanúšik nájde cestu na štadión.
Skúsme sa pristaviť pri nezvládnutom dueli Trnavy proti Slovanu, kde podľa vás došlo k najväčším pochybeniam?
Na to je náročné odpovedať, ale myslím si, že veľkú úlohu zohrala prítomnosť množstva cudzincov na oboch stranách z družobných klubov. Poliaci, Česi a Rakúšania sa prišli ukázať. Po druhé polícia musí konať, až keď ich my ako organizátor požiadame o zásah. V tomto prípade mali samostatne zakročiť, lebo vidia, ako to nezvláda organizátor. Toto nemajú dobre dotiahnuté v Trnave, no my to v Žiline máme výborne zvládnuté pre nadštandardné vzťahy s políciou. Nie je tak dávno, čo v domácom zápase proti Trnave vylomili hostia bránu a vytiahli ju z pántov. Netrvalo to ako teraz v Trnave tuším okolo 12 minút, u nás boli do minúty na mieste a vykonávali zákrok. Mimochodom, teraz je to spravené tak, že nespratníci bránu nevytiahnu a ani nenadvihnú. Polícii patrí veľká vďaka za spomínané nadštandardné vzťahy.
Opíšte nám celkový priebeh vstupu a výstupu hosťujúcich fanúšikov na váš štadión.
Príchod hosťujúcich fanúšikov je u nás jedinečný, lebo majú vlastný prístup z parkoviska a nemajú sa ako dostať do konfliktu. Vstupenky do sektoru hostí si musí vopred objednať bezpečnostný manažér a distribuovať ich medzi svojich priaznivcov. Máme povinnosť viesť menný zoznam fanúšikov hostí. Prídu do sektora, prejdú dvojstupňovou kontrolou a po zápase ich za asistencie polície púšťame z mesta.
A čo pyrotechnika? To je asi nočná mora každého organizátora...
Ak ju niekto chce prepašovať, tak sa mu to podarí. Veľké kusy sa dajú zaistiť hmatom, no my môžeme robiť len bezpečnostnú a nie osobnú prehliadku. Často si to dávajú ženy do podprseniek a aj na intímne miesta, my sme cez kamery odhalili aj pyrotechniku v barlách či sadrách. Stačí si ju dať na citlivé miesto a ide to, hoci bezpečnostná prehliadka je dôkladná, ale nenájde všetko skryté na tele. Stále to bude o tom, či ju fanúšik chce dostať na štadión, lebo sa na tieto veci využívajú ženy či deti. Určite sa nebudem búchať do pŕs, že na štadión MŠK Žilina sa nedostane pyrotechnika. Viem, že by to nebola pravda, pyrotechnika sa dá aj pri podrobných kontrolách určite preniesť na štadión.
Aká súhra faktov v žilinskom prostredí je kľúčová, aby skutočne bezpečnosť na štadióne bola vždy a za každých okolností?
Treba poďakovať majiteľovi klubu MŠK Žilina, že je ochotný platiť počty usporiadateľov, ktoré určím ja. Bez toho by sa to nedalo robiť. Viem, že to bolí a stojí veľa peňazí. Tiež patrí pochvala Baljak SBS, s ktorou klub úzko spolupracuje už 12 rokov, a dodávajú nám kvalitne vyškolených usporiadateľov. Veľmi dobre sa spolupracuje s usporiadateľmi a v neposlednom rade aj s políciou – zaistenie bezpečnosti štadióna tak prebieha bez najmenších problémov.
