Pokemon Go sa stala doslova hernou udalosťou roka. Využíva koncept takzvanej rozšírenej reality, teda skutočnú realitu okolo nás dotvára vďaka GPS a fotoaparátu o virtuálne prvky: postavičky pokémonov, ktoré hráč chytá, zbiera a trénuje či tréningové miesta „gymy“, kde možno zápasiť s inými pokémonmi.
Hráč je vlastne trénerom a hlavným hrdinom hry. A každý hráč chce byť najlepším trénerom, preto chodí po meste s očami na displeji smartfónu a chytá rôzne príšerky, ktoré môže potom trénovať. Každý pokémon je inak silný a jedným z najvzácnejších úlovkov je aj bájny pikachu. Tréner sa snaží vyskladať čo najsilnejší tím, aby porazil iných trénerov.
Prakticky v každom meste natrafíte na „gymy“, teda telocvične, kde sa môžete biť s iným pokémonom a získavať hernú menu „pokécoins“.
V Žiline ich je okolo dvadsať, nachádzajú sa na známych verejných miestach a jedným z tréningových stanovíšť je aj Židovský cintorín.
Nie je to jediné posvätné miesto na svete, na ktoré už hra navigovala zapálených hráčov. Je známe, že mnohí sa neštítia a naháňajú pokémonov po kostoloch a cintorínoch.
Mesto Žilina v tom má však jasno. „Je to neúctivé.
Slušný človek prirodzene chápe, že cintorín nie je miesto na hru, a preto veríme, že mladí Žilinčania to budú rešpektovať,“ vyjadril sa hovorca Pavol Čorba a dodal, že po otváracích hodinách ich môže mestská polícia vykázať.
Ako je to podľa hráčov?
„Tá hra pracuje s mapou a významnými miestami v mestách.
A na tých miestach sú rôzne stanovištia. Myslím si, že viac-menej sú vybraté náhodne,“ domnieva sa mamička na materskej Silvia. „Nie, reálne nemusíte na cintorín vstúpiť. Ak chcete dať pokémona do telocvične, ktorá je podľa mapy na Židovskom cintoríne, stačí sa k nemu priblížiť cca na päť metrov, teda k bráne,“ dodáva.
Lukáš bol jedným z prvých hráčov v meste a je zakladateľom žilinskej komunity Pokemon Go. „Ak je ten gym v dosahu aj mimo areálu cintorína, stačí byť naozaj mimo neho. V podstate tam máte svojho pokémona, ktorý má okolo seba dosah aj 20 metrov.
Už len hráte proti tomu pokémonovi, čo už v gyme je,“ vysvetľuje.
Masová akcia účastníkov virtuálnych „pokémonských bitiek“ však zrejme nehrozí. „Ja som sa bila iba raz, a to som bola konkrétne pri tomto gyme. Ale druhý tréner, čo tam mal umiestneného pokémona, tam asi nebol.
Myslím, že to funguje tak, že ten, kto tam bol naposledy, tam môže nechať svojho pokémona,“ hovorí Silvia a dodáva, že cintoríny či kostoly hra nedehonestuje.
„Je to len na konkrétnom človeku, či bude behať niekde po cintoríne a naháňať pokémonov.
To ja rozhodne nerobím, ani nebudem.
Ale ako mamička na materskej mám aspoň čo robiť, keď chodím len tak po meste a malá spí,“ dodáva s úsmevom.
Zarába milióny
Názov pochádza z japonského mena Poketto Monsuta, teda vreckové príšerky. Vlastníkom značky Pokémon je japonský výrobca hernej elektroniky a hier Nintendo. Úspech hry sa dá vyčísliť v miliónoch - užívateľov aj zarobených dolárov.
Americký pamätník holokaustu vo Washingtone nedávno vyzval priaznivcov hry, aby prestali nový druh zábavy prevádzkovať v jeho budovách.
Loviť virtuálne postavičky na mieste, ktoré pripomína milióny obetí vyvražďovania za druhej svetovej vojny, označila inštitúcia za krajne nevhodné.
Podobne reagovali na hru prevádzkovatelia cintorínov a pietnych miest po celom svete.
