ŽILINA. Približne 15 – 17 rokov sa budú obyvatelia mesta skladať na pôžičku súvisiacu s investíciou KIA v Tepličke nad Váhom. Mesto tvrdí, že ju nemá v účtovníctve a dozvedelo sa o nej, až keď ministerstvo hospodárstva oznámilo, že už mala byť splatená. Že budú mestskí poslanci o pôžičke hlasovať, sa dozvedeli len pred zasadnutím zastupiteľstva 28. januára. Napriek tomu splácanie „odklepli“.
Choma sa chce pýtať Slotu
Doteraz sa pritom nevie, na čo išla časť dotácie, ktorú štát poskytol mestu na tzv. regionálny rozvoj v rokoch 2004 a 2005. Podľa primátora Igora Chomu však zmluva, ktorou sa z pôvodne nenávratnej pomoci stala návratná, reálne existuje, našli ju v archíve. „Zmluva na vrátenie týchto prostriedkov, ktorú podpísal ešte primátor Ján Slota, je právoplatná. Aj napriek tomu, že KIA nestojí v katastrálnom území mesta, pôžička bola poskytnutá mestu. Nedá sa nič iné urobiť, iba akceptovať to,“ skonštatoval Igor Choma. Písomne sa chce Jána Slotu opýtať, prečo takúto zmluvu podpísal.
Kam peniaze „tiekli“?
Poslancov nečakaná situácia zaskočila a pýtali sa, kam vlastne spomínané peniaze smerovali. Poslanec Ľubomír Bažík spomenul, že išlo o štátnu pomoc na rekonštrukciu oddelení a zariadení žilinskej nemocnice pre potreby zamestnancov a manažmentu KIA. „Tieto peniaze potom boli použité v roku 2008 na rekonštrukciu chirurgického pavilónu, hovorilo sa o sume okolo 115 alebo 122 miliónov korún,“ upresnil. Zaznela aj informácia, že boli určené aj na výstavbu policajnej stanice pri závode. Poslanci napokon súhlasili s vypracovaním správy o tom, kam financie vlastne „tiekli“.
Poslancov vyľakali penále
Poslanci potom hlasovaním dlh Žiliny uznali. Napriek tomu, že mali minimum informácií. Primátor im oznámil, že mesto nebude musieť
vrátiť celú pôžičku naraz. S ministerstvom dohodli splátkový kalendár, ten však bolo nutné schváliť do konca januára. "Urobili sme všetky možné
rokovania, aby sa nám podarilo oddialiť tento proces, alebo, zjednodušene povedané, aby sme našli spôsob, ako by sme to nemuseli zaplatiť. Žiaľ, všetky rokovania boli neúspešné,“ povedal primátor. Igor Choma navyše zdôraznil, že ak by mesto odmietlo platiť, suma by narástla asi na 270 miliónov Sk. Mesto totiž
dostalo žiadosť o okamžité splatenie dlhu od ministerstva v marci 2011 a od apríla toho roku by sa dlh zvýšil aj o nemalé penále.
O veľkých peniazoch rozhodli počas desiatok sekúnd
Po odsúhlasení splácania primátor zo zastupiteľstva odišiel, podľa hovorcu pre pracovné povinnosti do Bratislavy. Vtom sa ozval poslanec Jozef Štrba, ktorý upozornil, že v prípade použitia peňazí na nemocnicu alebo políciu by štát vlastne investoval do svojho majetku, a nie je preto dôvod, aby to splácalo mesto. Pridal sa k nemu poslanec Peter Ničík. „Zlé je, že sme rozhodovanie o takejto dôležitej veci museli riešiť v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd. Materiály
sme dostali tesne pred zastupiteľstvom. Takto sa rozhodovať je nefér.“ Otázne naozaj je, že ak mesto rokovalo o dlhu s ministerstvom rok, prečo sa poslanci s konkrétnymi informáciami oboznámili na poslednú chvíľu.
Poslanci chceli „opraviť“ hlasovanie
Jozef Štrba požiadal, aby sa o dlhu hlasovalo znova. Viceprimátor Štefan Zelník, ktorý namiesto primátora schôdzu viedol, skonštatoval: „Rokovací
poriadok neumožňuje spätne hlasovať o tom istom uznesení. Zrušiť uznesenie môže až ďalšie zastupiteľstvo.“ Peter Ničík, ktorý bol overovateľom zápisnice, potom chcel písomne požiadať primátora, aby poslancami schválené uznesenie zrušil. Nakoniec si to však rozmyslel. „Stiahol som tento návrh, pretože je to pre mesto menšie zlo. Keď mi mesto dalo argumenty, že právne je zmluva v poriadku, musíme ju splácať, že tam hrozia ďalšie sankcie a stále sa rokuje, uznesenie podpíšem.“
Presvedčili ich dodatočné informácie
Poslanci zmenili svoj názor preto, že sa v rozprave po hlasovaní dozvedeli nové skutočnosti. Peter Ničík je už presvedčený, že v skutočnosti sa z nenávratnej pôžičky nestala návratná. „Mesto dostalo peniaze z nenávratnej pôžičky, za to zhodnotilo majetok, ten predalo a tie peniaze fyzicky mesto má,“ povedal. Doplnil, že poslanci určite budú chcieť vedieť, kam peniaze išli, prečo to nebolo v účtovníctve, kto je zodpovedný za to, že sa to vyrokovalo na poslednú chvíľu a ostatné dôležité fakty.
Nám hovorca mesta Pavol Čorba dodatočne povedal: „Predmetom toho, čo sa má vrátiť, nie sú peniaze vynaložené na zdravotnícke zariadenie,
ani policajnú stanicu.“
Mesto by malo začať splácať od roku 2014. Hovorca však upresnil, že ak to bude možné, dôjde k úhrade „nejakej čiastky už aj tento rok.“
Dana Mlejneková
Snímka -mk-
