Žilina je známa ako priemyselné centrum severu. Charakteristické komíny hneď pri vstupe či rozsiahle priemyselné parky zanechali na životnom prostredí svoju pečať. Niektorí poslanci sa dnes snažia postupnými krokmi zmeniť ráz mesta a spríjemniť život jeho obyvateľom. Na sídlisku Solinky vyrástla prvá komunitná záhrada v meste. V prímestskej časti iniciujú obyvatelia s poslancami výstavbu parku. Zelená sa Žiline na lepšie časy?
ŽILINA. Poslanci za obvod Solinky Martin Kapitulík (Sieť) a Peter Cibulka (NEKA) pripravili pre obyvateľov žilinského sídliska komunitnú záhradu. „V prvom rade chceme spríjemniť obyvateľom sídliska ich prostredie. Komunitná záhrada je tiež miestom, kde sa môžu ľudia stretávať a tráviť voľný čas so svojimi deťmi. Sme radi, že sa nám podarilo projekt dotiahnuť do zdarného konca. Verím, že sme Solinkárom spríjemnili ich bývanie,“ hovorí Martin Kapitulík. „Bol by som rád, keby sa táto záhrada stala miestom, kde budú Solinkári radi chodiť. Chceme spoločne vytvoriť pekný priestor. Rád by som pozval všetkých, čo chcú tráviť voľný čas v tejto záhrade,“ dodáva Peter Cibulka.
Cieľom každej komunitnej záhrady je v prvom rade vytvorenie komunity. Pri spoločnom pestovaní ovocia a zeleniny môžu vzniknúť nové priateľstvá a rovnako tak ďalšie nápady na zlepšenie kvality života na sídlisku. V neposlednom rade je to ideálny spôsob, ako relaxovať po celodennej práci v kancelárii. Pre deti môže byť takáto záhrada príjemným spestrením dňa a cennou výchovnou pomôckou pre rodičov. Ovocie a zelenina z takejto záhrady môžu slúžiť napríklad aj na dobročinné účely. V mnohých prípadoch sa práve takto vypestované potraviny stávajú súčasťou jedálnička pre sociálne slabších obyvateľov. „Už teraz sa teším na jar, kedy budeme sadiť a okopávať naše záhony. Je to tu veľmi pekné,“ hovorí Solinkárka Miška.
Celá záhrada bola pripravená v spolupráci s obyvateľmi sídliska. Projektanti zapracovali všetky požiadavky zúčastnených a vznikol tak pekný projekt na nevyužitom priestranstve Základnej školy Gaštanová. „Takto by mala prebiehať každá realizácia verejného priestoru. Ľudia by si najprv mali povedať, čo chcú v danom priestore. Následne prídeme na scénu my projektanti. Pripravíme náčrty, predstavíme ich ľuďom a až po ich odobrení nasleduje fáza realizácie,“ hovorí odborný garant projektu Matej Jasenka. V záhrade sú momentálne vysadené malé ovocné stromky, bylinková záhradka či malé kríčkové ovocie.
V Trnovom nový park
Priestor vedľa dreveného kostola v Trnovom je dlhodobo zanedbaný. Je to cirkevný pozemok a cirkev nemá na revitalizáciu priestoru financie. Iniciatívu prevzali miestni obyvatelia a spolu so svojím poslancom Jozefom Jurišom pripravili projekt, ktorý v Žiline nemá obdobu. Dohodli sa s cirkvou, zorganizovali niekoľko verejných stretnutí, workshop architektov a dnes sú na stole vizualizácie možných riešení Parku Sv. Juraja v srdci mestskej časti. „Bežne sa za podobné vizualizácie platia desaťtisíce eur. V Trnovom nás to stálo o niečo viac ako tisíc eur. Navyše sme celý projekt ešte pred realizáciou odkomunikovali s občanmi. Mali sme niekoľko verejných stretnutí, robili sme piknik, deti v škole maľovali svoje predstavy. Všetky pripomienky, predstavy, žiadosti Trnovčanov dostali na stôl architekti. Počas workshopu pre nás pripravili množstvo profesionálnych návrhov. Obyvatelia si už môžu iba vybrať a myslím, že je z čoho,“ hovorí miestny poslanec Jozef Juriš (Sieť).
Architekti sa s priestorom naozaj pohrali. V niektorých vizualizáciách dokonca počítajú s biokúpaliskom či malým amfiteátrom. „Tento projekt je jedinečný hlavne tým, že prvýkrát sme na Slovensku použili metódu takzvaného „komunitného plánovania“. Čiže najprv si ľudia povedali, čo chcú a kde to chcú a následne sa spracovávali ich požiadavky do návrhov. V zahraničí je takáto forma realizácie verejných priestorov bežnou praxou. Teším sa, že niečo podobné sa podarilo práve v Žiline a hlavne, že obyvatelia Trnového sa do procesu aktívne zapojili,“ hovorí záhradný architekt Matej Jasenka.
V Trnovom sa projekt parku stal aktuálnou témou. Obyvatelia sú dokonca už teraz rozhodnutí prispieť na realizáciu parku. Vymysleli si originálny spôsob – každý obyvateľ bude mať možnosť kúpiť si vlastný strom. „Konečne sa v Trnovom niečo zaujímavé deje. Veľmi nám tu chýba miesto, kde sa môžu ľudia stretávať,“ hovorí obyvateľ Peter.
Poslanci chcú zelenšie mesto
Park v Trnovom, ako aj komunitná záhrada na Solinkách, sú prvé lastovičky zelenšej Žiliny. Poslanci však majú smelšie plány. Víziou je napríklad aj prepojenie sídliska Vlčince cez park v Trnovom smerom na Mojšovu Lúčku či dokonca na Kúpalisko Stráňavy. Vznikol by tak takzvaný biokoridor, ktorým sa môžu ľudia presúvať za oddychom peši či na bicykli. Dôležitou funkciou takéhoto priestoru je podľa odborníka Mateja Jasenku aj fakt, že v letných mesiacoch vie súvislý pás zelene výrazne ochladzovať mesto: „Napríklad v Bratislave robili merania teploty a zistili, že zeleň vie ochladiť priestor aj o niekoľko stupňov. V niektorých veľkých mestách dokonca architekti spolu s odborníkmi na zeleň vytvárajú podobné koridory, aby nastavili klímu mesta.“
„Snažíme sa ľuďom vychádzať maximálne v ústrety. Či už je to pri komunitnej záhrade alebo v prípade parku v Trnovom, ale aj pri každodennej práci poslanca. Naším cieľom je, aby Žilina bola najlepším miestom pre život našich obyvateľov,“ hovoria svorne poslanci Martin Kapitulík a Jozef Juriš.
Michal Filek
Snímka archív
