Žilina je stále najzadlženejším mestom na Slovensku. Informovala o tom nezisková organizácia INEKO, ktorá každoročne vyhodnocuje finančné zdravie miest v SR. Aj keď v minulom roku Žilina dlh výrazne znížila, do veľkej miery však za to vďačí odpusteniu dlhu, ktoré schválila vláda. Primátor sa pýši, že sa mu za štyri roky podarilo znížiť dlh o 75 %. Podľa podnikateľov to však dosiahol aj za cenu výrazného zvýšenia dane z nehnuteľností, čo bráni rozvoju zamestnanosti a mestu sa to môže v budúcnosti vypomstiť.
ŽILINA. „Žilina je aj naďalej najzadlženejším mestom spomedzi 50 najväčších miest na Slovensku. Podarilo sa jej síce medziročne znížiť dlh zo 77,1 % na 59,7 % bežných príjmov (a vďaka tomu začať spĺňať zákonné kritérium týkajúce sa zadlženosti), no za toto zlepšenie mesto do veľkej miery vďačí kontroverznému odpusteniu časti dlhu, ktoré Žiline schválila vláda SR,“ informovalo INEKO.
Ďalšie mestá v regióne sú na tom podstatne lepšie. Rajecké Teplice majú dlh na úrovni 22,4 % príjmov bežného rozpočtu, Rajec 7,7 %, Bytča 4,4 % a Kysucké Nové Mesto má nulový dlh.
Mestá sú zdravé
Okrem dlhu INEKO vyhodnocuje aj takzvané finančné zdravie miest. V ňom sumarizuje najdôležitejšie ukazovatele hospodárenia samospráv – celkový dlh, dlhovú službu, záväzky aspoň 60 dní po splatnosti, okamžitú likviditu a základnú bilanciu. „Maximálny počet bodov je 6. Hodnoty nad 3 naznačujú, že mesto je prevažne zdravé. Naopak, ak je skóre nižšie ako 3, mesto má problém s finančnou stabilitou a pravdepodobne aj s plnením zákonných kritérií,“ píše INEKO.
V tomto hodnotení dosiahlo najlepšie hodnotenie Kysucké Nové Mesto – 5,5. Nasleduje Bytča – 5,2, Rajec – 4,9, Rajecké Teplice – 4,6 a Žilina – 4,0.
Žilina: nebývalý úspech
Mesto Žilina je s výsledkami spokojné. „Primátor Igor Choma v roku 2011 prevzal mesto Žilina v dlhu 130,29 %, pričom k 31. decembru 2013 bol dlh mesta 77,06 % a k 31. decembru 2014 bol dlh už 55,07 %. To znamená, že súčasnému vedeniu mesta sa podarilo znížiť dlh za 4 roky o 75,22 %, čo je možné považovať za nebývalý úspech aj v porovnaní s ostatnými krajskými mestami. Primátor Igor Choma hneď po svojom nástupe do funkcie zaviedol transparentnú politiku v oblasti dodávania tovarov a služieb pre mesto Žilina, čo je v súčasnosti už prirodzená prax. Táto snaha priniesla svoje ovocie zavedením elektronických aukcií, ktoré prispeli k ďalšiemu znižovaniu dlhu. Už po troch rokoch úsilia mesto Žilina ukončilo rok 2013 úspešne – s prebytkom 1,5 milióna eur. Zlepšil sa aj výber daní a dbá sa na to, aby neboli premlčané podlžnosti voči mestu,“ uviedol hovorca Pavol Čorba.
Čo na to podnikatelia?
Prácu vedenia na zvyšovaní finančnej kondície mesta ocenil aj služobne najstarší poslanec Dušan Maňák. „Z hroziacej nútenej správy vytiahli mesto na súčasné percento zadlženosti. Za to im treba skutočne poďakovať. Mesto urobilo kus roboty, aj keď to na daniach pocítili hlavne podnikatelia. Treba sa ich opýtať, ako to vnímajú,“ uviedol Dušan Maňák.
Žilinský podnikateľ a člen predsedníctva KDH Peter Belinský hovorí, že dane z nehnuteľností v Žiline skutočne enormne vzrástli, čo cítiť v rozvoji firiem. „Firmy nedokážu investovať do rozvoja a tvorby pracovných miest, čo sa mestu spätne vráti. Pretože všetko so všetkým súvisí. Pokiaľ budú vysoké dane z nehnuteľností, znižuje to atraktivitu mesta pre firmy na vytváranie pracovných miest. To znamená menej obyvateľov a tým pádom aj nižšie príjmy z daní. V budúcnosti sa to takto môže prejaviť,“ pozrel sa na vec z pohľadu podnikateľa Peter Belinský.
Michal Filek
Snímka mesto Žilina
