V Číne je stolný tenis národným športom, okolo 100 miliónov registrovaných hráčov hovorí za všetko. Európskym lídrom je Nemecko s 800-tisícovou základňou, na Slovensku je registrovaných 13-tisíc stolných tenistov. A práve z nich vzišiel európsky šampión Alexander Valuch, ktorý dosiahol zo žilinského regiónu najlepší výsledok slovenského stolného tenisu všetkých čias. Pre Žilinský večerník zodpovedal na pár otázok tesne po prílete zo Soči.
Očakávali ste, že s Dánom Lindom môžete siahať až na zlato vo štvorhre?
Určite nie, to ani nešlo. Nepodarilo sa mi vo dvojhre postúpiť zo základnej skupiny a hovoril som si, že štvorhru príliš nemám rád a zrazu zlato. Stretli sa všetky okolnosti od priaznivého žrebu po šťastie až po kvalitu našej hry.
Čo bolo základom úspešného ťaženia?
Priznám sa, že viac ťahal našu štvorhru Lind, pretože má úžasný servis a výborný príjem podania. Potom som mohol využiť moje prednosti vo výmenách, každým zápasom sme sa viac a viac dopĺňali.
Prežívate oveľa intenzívnejšie tento úspech s odstupom času?
Takto pred týždňom ste sa práve vrátili z Ruska. Po príchode do Bratislavy som videl najbližšiu rodinu, v jednom momente som sa neubránil slzám. Boli však namieste, zlatá medaila sa domov nenosí každý deň, tobôž na Slovensku zo stolného tenisu.
Možno až teraz si uvedomujem, že to je veľká vec.
Ak sa teraz prejdeme po Žiline, zastaví vás niekto neznámy a pogratuluje?
Zatiaľ nie, popularita stolného tenisu na Slovensku nie je dostatočná. Nechcem to takto vnímať, chcem stáť nohami pevne na zemi a ďalej na sebe tvrdo makať, pretože už onedlho sú majstrovstvá sveta mužov v Nemecku, čo je jeden z vrcholov sezóny.
Nemrzí vás aj tak niekedy, že vaši spolužiaci futbalisti zo Športového gymnázia sú v Žiline pojmom a pozná ich množstvo športových fanúšikov?
Všetci sme športovci, k tomu sme malá krajina a chcem, aby sme si priali navzájom. Nikto nám nedá nič zadarmo, aj chalani si museli všetko vydrieť a pre nič za nič nie sú tam, kde sú. Kiežby sa v Žiline hovorilo len o úspešných športovcoch a mohli sme robiť radosť našim fanúšikom.
Po Petrovi Saganovi má Žilina ďalšieho majstra Európy. Dobre sa počúva táto paralela?
Dobre? Slabé slovo. On je úplne niekde inde, no neprotestoval by som, keby sa s ním niekedy stretnem a prehodíme pár slov.
