Cyklistické nebo na Slovensku jednoznačne patrí Petrovi Saganovi, no do popredia sa tlačia ďalšie ligotavé hviezdy nielen pre slovenskú, ale aj svetovú cyklistiku. I to je príbeh Žilinčana Michaela Kolářa, ktorému sa postupne darí presadiť v profi tíme Tinkoff Saxo. O svojich začiatkoch, životných skúškach, kozmopolitnom spôsobe života a aj o Petrovi Saganovi nám charizmatický mladík prezradil v tomto pútavom rozhovore.
Tento rok štartoval aj na Paris – Roubaix, kde bol dokonca v úniku 180 km.
Čo bolo v doterajšej kariére pre vás najťažšie?
Je to nedávne obdobie, ktoré bolo veľmi komplikované. Po prechode z juniorov do mužov nebol, či skôr nemal dobrú organizáciu, slovenský tím do 23 rokov a nemal som za koho pretekať. Bol som v Trenčíne, no prvý rok, ako som skončil sezónu, som celú zimu nevedel, či budem bicyklovať. To som mal 18 rokov. Vo februári sa mi vybavil Inter Bratislava, dostal som jeden bicykel a dres a šiel som na pár kontinentálnych pretekov. Nemali sme ani sústredenia a bolo to na individuálnej báze. Našťastie, vo svojom okolí stále mám Petra a Jura Saganovcov, takže som vedel, čo mám trénovať. Ani som nepočítal, že budem ďalej bicyklovať. Už som si vybavoval prácu v Kanade, a vidíte, nakoniec je všetko iné. Už som mal také myšlienky, že ukončím športové gymnázium a idem preč.
Michael trénuje na Slovensku často s Petrom Saganom.
Ako ste sa dostali k cyklistike?
Ja som taký kozmopolita, pretože keď som mal zhruba rok, presťahovali sme do Toronta a potom od 12 rokov žijem v Žiline. Od 7 rokov behám na horských bicykloch, potom som tu pokračoval aj v Cys Žilina a neskôr, v 15 rokoch, som prešiel na cestnú cyklistiku a do juniorov som jazdil za Žilinu, a ostatok som spomínal.
Začali ste sezónu medzi mužmi v Interi, nám rezonuje pôsobisko v Trenčíne. Ako k tomu došlo?
Sezónu som začal v Interi a prvé preteky boli dobré facky - prídeš k mužom a 200 km etapy, prvé dva preteky som ani nedokončil, ale postupne sa mi to rozbehlo. Podarilo sa mi skončiť na jednom slovenskom podujatí tretí a získal som prvé body do UCI. Tam si ma všimol manažér Dukly Trenčín Juraj Valach a začali sme sa dohodovať na nejakých podmienkach. Bolo super, že som mohol mať aký-taký príjem a nemusel byť závislý od rodičov, pretože tí to predtým ťahali.
Vaša cesta do profi tímu bola veľmi zložitá?
Minulé leto som išiel do Colorada s Cannondale, čo mi vybavil Peter Sagan a aj šéfovia tímu ma chceli vidieť na vysokohorskom sústredení a to dopadlo celkom dobre. Oni však chceli, aby som šiel do druhodivízneho tímu a po roku sa uvidí. Vtedy povedal Saganov manažér, že si ma zoberie pod krídla a niečo mi nájde. Až na poslednú chvíľu, teraz v novembri, som podpísal Tinkoff Saxo.
Aký je najzásadnejší rozdiel medzi trenčianskou Duklou a profi tímom Tinkoff Saxo?
Všetko sú to veľké skoky, rovnako ako z Interu do Trenčín a potom do profi cyklistiky. Zásadný rozdiel je, že tu sa o nič nestaráš. Kvalitne sa stravovať a trénovať. Keď je dôležitá časť sezóny, napríklad jej začiatok, snažíme sa dostať do seba najviac živín a málo vyprážaného a sladkého. Potom máme dva týždne, kde si môžeme psychicky oddýchnuť a môžeme skočiť aj na nejaké to pivo. Potom ide ďalší cyklus a stále sa to nabaľuje ako v profi športe.
Tento rok ste verejnosť najprv upútali výkonmi na pretekoch v Austrálii – Tour Down Under...
Bol som aj sám zo seba prekvapený, že som nemal žiadny stres a bola to proste paráda. V poslednej etape mi dal tím voľné ruky a zašpurtoval som si s Greipelom a spol., dostal som sa do Top 10 a v tíme povedali, že niečo vo mne je a je na dobrej ceste, aby niečo zo mňa bolo.
Osobne hodnotíte 9. miesto v Austrálii ako najlepší výkon v tomto roku?
Skôr by som vyzdvihol Paris – Roubaix, čo sú preteky označované ako „peklo severu.“ Tam som bol v 180 km úniku a už len to, že som preteky došiel, je skvelé. Kvôli dĺžke a terénu je to veľmi ťažké. Idete 28 úsekov po dlažobných cestách a prejsť 259 km je poriadna makačka. A tie dlažobné kocky nie sú ako u nás na Mariánskom námestí v Žiline, sú to riadne mačacie hlavy a celé oblé, nuž na horskom bicykli máte problém, a nie na cestnom. Skutočné peklo severu, na konci som bol psychicky hotový, ale šťastný, že som bol v cieli. Len polovica pretekárov toto podujatie dokončí.
Blížia sa preteky Okolo Poľska, kde jedna etapa bude aj na Slovensku. Uvidíme vás tam?
Rafal Majka pôjde ako domáci pretekár a bude sa skladať tím pre celkové poradie a pre mňa ako šprintéra sa tam miesto nenašlo.
Plánujete sa v budúcom roku predstaviť aj top podujatiach. Ktorú Grand Tour by ste chceli skúsiť ako prvú?
Asi Vueltu, tú by som chcel skúsiť ako moju prvú zastávku na pretekoch Grand Tour. Ako som počul o Gire, a hlavne o Tour de France, je to totálny masaker – samé pády a nervozita. Giro d´Italia sú ťažké preteky s kopcami, tie sú aj na Vuelte, ale jazdí sa pokojnejšie, lebo veľa pretekárov to berie ako prípravu pred majstrovstvami sveta.
Svetový šampionát tento rok bude aj s vašou účasťou?
Rozprával som sa s manažérom Janom Valachom a zatiaľ som v nominácii. Verím, že v Španielsku budú preteky úspešné pre slovenské farby.
A program pre zvyšok sezóny? Kde vás ešte uvidíme?
Práve som skončil vysokohorské sústredenie v Taliansku, čo je príprava pre druhú časť sezóny. Čakajú ma preteky v Belgicku Tour de Valonia a Eneco Tour. Potom mi tím spraví ďalší program, zatiaľ mi oznámili štart na týchto akciách.
Panuje v tíme s vašimi výkonmi spokojnosť?
Ja som už na prvý rok skoro všetky očakávania od tímu splnil. Hovorili, ak dôjdem jednu klasiku, bude dobre - došiel som dve, bol som v úniku, viackrát som bol v top 10, takže tím je spokojný.
Top star vo vašom tíme Tinkoff Saxo je Španiel Alberto Contador. Je to pohodový chlapík?
Je to celkom v pohode chalan, v podstate všetky hviezdy sú normálni ľudia, rovnako ako Peťo Sagan, akurát sú rýchli na bicykloch.
Vymyká sa niekto z profi kolotoča tej pohodovosti a má hviezdne maniere?
Asi Fabian Cancellara, on si na to, že je pán cyklista, veľmi potrpí.
Skúste nám priblížiť finančné záležitosti v profi cyklistike.
Máme ročný plat, ktorý je rozdelený na mesačné splátky + prémie za rôzne honorované umiestnenia, to dostávame na konci roka, takže je to také krajšie, keď to človek dostane naraz. Keď sa pretekár dostane do profi cyklistiky, už je to dobré. Každý si to môže pozrieť, ja nemám dôvod o tom nehovoriť. Minimálny nástupný plat je 30-tisíc, ale to má veľmi málo jazdcov v tých slabších tímoch. No môj názor je, že to nie sú prehnané peniaze, lebo musíme makať a po kariére nemôžeme všetko zahodiť za hlavu ako top futbalisti či hokejisti.
O PETROVI SAGANOVI
Čím to je, že Žilina je hlavným mestom slovenskej cyklistiky?
Máme azda najlepšie podmienky v juniorskom veku a asi tu je to čarovná dolina.
Kedy ste prvýkrát stretli Petra Sagana?
V 12 rokoch som sa s ním prvýkrát stretol a odvtedy sme boli spolu. Kým neodišiel v 2009 do sveta, boli sme každý deň spolu. Väčšinou sme po tréningu a škole chodili k nemu domov a hrali play station. To boli iné časy...
Vypukla podľa vás na Slovensku v posledných rokoch Saganománia?
Áno, my ostatní cyklisti nie sme cyklisti, ale Saganovci. Aj po mne na cestách ľudia kričia Sagan, a to mám na sebe dres Tinkoff Saxo. Aj on si už zvykol, že ho ľudia dakedy v reštaurácii zastavujú a musí sa s tým vyrovnať, no to sú príjemné starosti. Len niekedy mám i ja pocit, že otázky novinárov na veľkých tlačovkách sú od veci a pýtajú sa to preto, aby sme všetci, a teda aj Peter, vyzerali ako blbci do telky. Niekedy ani nevieme, čo si máme o tom myslieť.
Je Peter Sagan zlaté dieťa slovenskej cyklistiky?
Peter, to je mix zo všetkého. Má aj niečo geneticky, vie byť aj po tréningu poctivý a vie aj dobre vypnúť hlavu. Okrem toho je podstatné, že ostáva normálnym chalanom, ako ho poznám stále. Vie si sadnúť s kamarátmi a nemusí sa zrazu baviť o cyklistike a rozoberáme normálne, bežné veci. Teraz k tomu pribudla frajerka, tak má to pekné.
Váš pohľad na Tour de France a etapové víťazstvá?
Každý jeden jazdec tam ide naplno, lebo je z 30 jazdcov vybratých 9 najlepších. Keď si tam spraví niekto výsledok, tak je okolo neho boom a už si niečo v cyklistike. Tým, že ide o vrchol sezóny a všetci sú v najlepšej forme, je to celé nervózne a veľa pádov. Nie je ľahké na Tour víťaziť, ale to už vie aj pozorný divák cyklistiky.
Ako sa vie Peter Sagan vyrovnať s enormným tlakom okolia?
Tlak na neho určite je, ale ako som povedal, on to vie tak dobre vstrebať a nejako sa nestresuje. Vie ho aj niečo vytočiť, aj nie. On je také zvláštne dieťa, ani to neviem popísať. Netreba zabúdať, že má len 24 rokov a jeho čas môže prísť aj v 30 rokoch. A to, čo stále dokazuje, je priam neskutočné.
Má podľa vás šancu niekedy vyhrať Tour de France a získať žltý dres?
To by musel spraviť obrovskú obetu, čo by bolo šialené. Mohol by sa rovno potom aj odstreliť a potom by šancu mal. Ide o zmenu tréningu, extrémne schudnúť atď. Napríklad Bradley Wiggins bol dráhový cyklista a zrazu schudol 9 kíl a Tour vyhral. Jeho dokument je aj na Youtube, môže si to každý pozrieť, potom pochopí, čo všetko si musel psychicky prežiť. Dva roky pred tým, ako vyhral Tour, videl svoju rodinu tak tri týždne - sústredenia a preteky, nič iné. Po Tour človek tak vypustí, že nevie otočiť ani pedál, lebo je totálne vyšťavený – fyzicky aj psychicky.
DOPING
Ako funguje v cyklistike boj s dopingom? Asi ste každý deň monitorovaní.
Áno, my sme každý deň pod dohľadom, píšeme kvázi kalendár a svoj program, kde sa nachádzame. Každý jeden musí uviesť jednu hodinu, kde musí proste byť v daný deň na určenom mieste. Väčšinou udávam od 6. do 7. h ráno, keď ešte spím. Tak ma prídu komisári zobudiť - zoberú krv, moč, podpíšeš papiere a ideš. Za mnou prišli do Žiliny Nemci, tí chodia často, a aj Rakúšania.
Juraj Vnuk
Snímky Facebook fanpage Michael Kolář, Team Tinkoff-Saxo
